01 jan ♡Všetko zlé je na niečo dobré♡

Niekedy zažívame fakt tie svoje drámy.. sme hotoví herci z drám… 

A taaak spokojne ba priam s pôžitkom sa máčame v jazere sebaľútosti, hnevu, smútku a frustrácie… 

Ó… ja tak trpím …… 

Som obeť….

V skutočnosti sa iba hýbeme celý život v trojuholníku… 

TYRAN – OBEŤ – SPASITEĽ

Role sa menia. 

Raz sme spasiteľom, ktorý chce ako inak – v mene dobra – všetkých zachrániť. Zachrániť  všetkých od negatívnych toxických emócií, zachrániť všetkých od všetkých. Toooooľko spasiteľov chodí po svete. (-: Majú predsa tie svoje nešťastné obete. A pocit moci, že tie obete ich potrebujú… 

Obete prichádzajú k spasiteľom od tyranov. Motív dravca v psyché popisujú už rozprávky. V každom lese sa nájde aspoň jeden Modrofúz. A v každom lese sa nájde aj zlovestná Baba Jaga, ktorá ale dá Vasilise nakoniec vytúžený oheň. A nie je dravec ako dravec.

Kým Modrofúz končí zánikom, Baba Jaga je v podstate tá dobrá čarodejnica, pretože sľub nakoniec dodrží a keď Vasilisa splní všetky úlohy – dostáva na cestu lebku. Tá jej svieti na cestu. Vasilisa nielenže donesie domov vytúžený oheň, ale aj prežije. Starý spôsob života v podobe macochy a nevlastných zlých tyranských sestier zhorí a zomiera. Takže rolu tyrana tu nehrá Baba Jaga, ale nevlastné sestry a macocha. 

Takto je to aj v našom živote. Občas to, čo sa javí, že je to najhoršie – nás vlastne posunie oveľa ďalej…. 

Z krásnych a navonok dobrých ľudí sa stávajú pokrytci,… a z ľudí, ktorých zhodnotíme ako nebezpeční – sú nakoniec tí, ktorí slovo dodržia. 

Pred rokom som písala články o zlých 100matologických službách na Slovensku. V tom čase to pre mňa bolo naozaj ťažké obdobie a zdalo sa, že rovnica nemá riešenie.

No teraz,… s odstupom času môžem zhodnotiť, že ma táto skúsenosť veľmi posunula… 

Jednak začal fungovať môj youtube kanál, ktorý ma všeličomu naučil,… a jednak som začala znovu študovať jazyky vo Viedni. 

Viedeň ma veľmi zmenila. Odhalila moje strachy, moje tiene. Prevrátila mi život naruby, aby sa znovu poskladal. 

Viedeň je absolútne iná planéta. Veľa cudzincov, kultúr, zmes rôznych tradícií… 

Mentálne sme si naozaj my slováci s Viedňou vzdialení. Myslím si, že ľudia z Viedne majú rýchlejší mozog. Ich mentálne nastavenie je fakt odlišné. Väčšia transparentnosť. Otvorenosť v komunikácii.. 

Naučila som sa preklikávať na tento iný mod. A to ma obrovsky zocelilo. 

Slováci majú Viedeň spojenú väčšinou s nákupmi,.. ale Viedeň ponúka naozaj kvalitné vzdelanie. Či už sú to rôzne kurzy alebo štúdium jazykov, vo Viedni je to absolútne iný level. 

Nemám rada slovákov, ktorí stále kňučia. Sadnú si do vlaku a iba sa sťažujú. Majú plné tašky nákupov, ale hold – to sú hotové balíčky obetí… 

Vo Viedni radi nakúpia, ale nezabudnú dodať, že rakúšania sú sedláci.

Čo dodať? Všade sa nájdu rôzni ľudia. Každý nech sa pozrie najskôr sám na seba.

Veď uznajte – čo potom rakúšania hovoria o slovákoch, keď sem tam nejaký Slovák niečo ukradne.

Sme preto všetci lúzri? 

Nie sme. Ale sme posadnutí posudkami…. 

Chýba nám radosť a podpora… 

Ľudia sa nevedia vzájomne podporiť. 

A preto majú mladí ľudia facebookovú skupinu RODINA. Tam si dodávajú to, čo im v rodine chýba. Podporujú sa a naozaj, v niečom je to silnejšie ako vlastná rodina. Ja tieto príbehy mladých ľudí poznám. Verte mi, v tom sme rovnakí… každý potrebuje lásku, pohladenie, pochopenie a podporu.. Takže táto facebooková skupina funguje ako náhrada toho, čo títo mladí ľudia nedostávajú… 

Absurdné? Toto je realita!!!… 

Pretože ľudia sa po dlhej dobe stretnú a rozprávajú sa o politike, .. alebo o teroristickom útoku z roku xyz. Alebo si zapnú telku a čumia do tej bedne…

Ale.. chýba nám otvorenosť. Preto konfrontácie počas Vianoc často bolia. Často je to nevypovedané. A často počuť z bytov plač a trieskanie tanierov. „Čo som tu ja nejaká slúžka..?“

Ako mi píše Mirka: „Mám 23 rokov, študujem dizajn, Vianoce znamenajú pre mňa hotové peklo. Všetko musí byť tip top a ja to neznášam. Tradície ma zabíjajú. Keď sa naša rodina stretne, väčšina debát je len o politike či udalostiach z minulosti. Strácam sa. A oni sa čudujú, prečo ich často nenavštevujem. A ja tak zúfalo čakám na otázku: Ako sa cítiš? Si šťastná? Ako sa máš dieťa naše?“ A tak iba mlčím. Tak veľa by som im chcela povedať! Ale všade cítiť len sarkazmus. A sarkazmus sa iba odráža ako pinpongová loptička, akože „humor“.. veď sa bavme! Sú Vianoce. No v skutočnosti tu číha prázdnota. Som vegánka a tak si to vieš predstaviť. Daj si to, hento. A potom tie ponižujúce poznámky na moje stravovanie. Nemám nič proti tradičným ľuďom. Ale tak ako ja nekomentujem ich návyky, tak by ma aj oni nemuseli ponižovať a neustále zhadzovať. Chcem tak veľa, keď žiadam trošku rešpektu a akceptovania toho kto som? Toto naozaj nemôže byť RODINA“…. 

Takýto e-mail jasne hovorí o stave v spoločnosti. A keďže Mirka súhlasila – ja ho zverejňujem. Aby sme sa čosi z neho naučili… 

Chýba nám radosť a podpora… 

Ľudia sú často hluchí a slepí…. 

Každý sme inak naprogramovaní,.. ale to ešte neznamená, že sa musíme zosmiešňovať… a nenávidieť. 

Želám Vám, aby ste nachádzali radosť. Veď k radosti nás delí iba jedna myšlienka. Paradoxne presne ako k strachu…

A nezabudnite: VŠETKO ZLÉ JE NA NIEČO DOBRÉ! (-: 

♡Ufónica Kity♡