29 júna ♤Pozdravujem prostého človeka♤
Rada fotím kuriozity… všetko čo ma zaujme, má svoje miesto v mojich fotkách…. Vstupujú do môjho podvedomia a inšpirujú ma k rôznym témam. Často z toho vznikne niečo úplne iné, čo v podstate nepredpokladám ani ja…
A potešia ma aj takéto maličkosti…
Tieto nadpisy ma bavia! Naozaj.. často krát som zablúdila, úplne sa stratila, vôbec totiž nemám orientačný zmysel (-: … Objavila som tak mnoho zaujímavých miest. Stratiť sa znamená aj v živote na našej ceste výhru… možno tak zmeníme svoje stereotypy a objavíme v sebe kopu zaujímavých a hodnotných veľkolepostí….. navonok sa mnoho vecí síce akoby „rozbije“,.. možno preto, aby sme objavili nové… išli za hranicu svojich možností, prekonali seba…. a prijali nové výzvy…
Stratiť sa alebo stratiť niečo – znamená teda paradoxne často nájsť…
Koľká jednoduchá múdrosť.. Pekný deň znamená pre každého iné.. Často sú to len maličkosti. A je na nás ako to ukočírujeme. Pre mňa sú dôležité rituály… Stretnutia so samotou ako rande s mojim podvedomím…
Ranné cvičenie a ako dobrý štart chutné raňajky a ranné minizamyslenia pri mojich mimózach… hneď mi napadá tisíce melódií…
Milujem mimózy! Tieto rastliny sú naozaj krásnym elementom, či už doma alebo v záhradke… Nezvyčajné kvety tvoria nádhernú energiu…. kukajte ako kvitnú! (-: Božské…. Zrejme preto sa volajú MIMÓZY.. Iné.. nezvyčajné.. dokonalé…….
Albizia julibrism summer chocolate… tzv. čokoládová mimóza… Dúfam, že porastie do výšky…. (-: A nezdolá ju pán veterník, v týchto kruhoch častý element.. Vietor je často silný živel a niektoré rastlinky ho veľmi ťažko znášajú……
♧
Vráťme sa ale k téme… Urobiť si zo všedného dňa pekný deň nemusí nutne znamenať cestu do iného mesta či inej krajiny. Odpovede nájdeme v tichu. Stačí sa započúvať do šumenia vetra, … pozorovať stromy.. a hlavne len tak sedieť v tichu.
Niejde som raz som čítala taký citát: celý problém je, že nevieme sedieť sami v izbe.. Tam bude ako sa hovorí „pes zakopaný“.. Zamestnávame sa stále niečím iným. Naša hlava je preplnená odpadkami, ktoré treba vysypať!!!
Nie nárazovo.. ale vysypovať ich pravidelne. Problém je v tom, že táto spoločnosť je založená na „stáleniečorobení“… Žeby som vymyslela nové slovo? Haha… (-: Myslíme si, že ak máme problém, treba ho riešiť..
Makať na bežiacom páse? Navštíviť psychológa? Či dokonale zahltiť kamaráta či priateľku svojimi sračkami? Dávka robí jed… Ak sa sťažujete nonstop, nepomôže Vám ani jedna z možností…
Len málo ľudí je schopných naozaj vypnúť a to tak, že nerobia v určitých chvíľach nič. Choďte do parku a dumajte. Sadnite si sami do kaviarne a dumajte. Nevyberajte mobil a nestláčajte zakaždým zelené tlačítko “ hovor“..
Pozorujte svoj svet. Vnútorný. A možno Vás podnety videné vo vonkajšom svete budú inšpirovať. Vnímajte čo vidíte, počujete, cítite. To počuté je niekedy synchronizáciou toho, čo potrebujeme pochopiť…
Skrátka.. Urobte sa malý výlet do hlbín srdca. Alebo sa naozaj zatvorte do izby, urobte si svoj bezpečný priestor,.. a premýšľajte aspoň na chvíľu.. o tom, čo:
♧ môžete zlepšiť..♧
♧ čo nesmiete už robiť..♧
♧A čo naopak musíte… ♧
♤A potom.. hor sa do nového dňa a do nových výziev….♤
Často ale nechceme ísť do svojich hlbočín. Ísť do hĺbky znamená často bolesť. Well done! Budete správne!
Slzy prejasňujú našu dušu, vracajú jej jas a vitalitu… . Ako sa hovorí vo Wertherovi: Nevyplakané slzy dopadajú na naše srdcia. A tie potom kamenejú..
♧♧♧
Každopádne,.. ma prostý človek inšpiroval. Hľadala som ďalšie odkazy, kam ich mohol nalepiť, kade šiel… A zarozmýšľala hlavne, kto ich mohol nalepiť. Akú mal motiváciu… ? Bol to muž a či žena? Moje podvedomie však automaticky vygenerovalo muža…
Nedávno som čítala knihu Život bez sťažností… V knihe Život bez sťažností, autor popisuje krásny príbeh… Pri šoférovaní vidí nadpis: „Keď si šťastný, zatrúb..“ Zamýšľa sa na chvíľku nad šťastím… Najskôr mu zatrúbenie príde stupídne, ale keď vezie svoje deti a tie spievajú v aute, druhý krát keď ide okolo v tomto momente naozaj zatrúbi… Má to samozrejme pozitívny účinok… Zrazu sa v ňom uvoľnia emócie… A tak sa rozhodne nájsť tvorcu nadpisu. Zastaví na samote,… je to hneď prvý dom, ktorý by mohol priniesť úspech a odhaliť tajomstvo… A naozaj sa tak stane. Tvorca tohto fenomenálneho nadpisu mu potom porozpráva príbeh o chorej manželke a spomína obdobie ako na toto „heslo“ prišiel.. Zomierala a chcel zomierať s ňou,… ale potom si uvedomil, že jeho cesta pokračuje a že jednoducho musí manželke spríjemniť posledné chvíľky ako vie a sám ísť ďalej bez ohľadu na okolnosti…
… A tak sa rozhodol umiestniť na ceste tento nadpis:
KEĎ SI ŠŤASTNÝ, ZATRÚB… !!!
Keď autá šli okolo, niektoré trúbili viac krát za sebou. Dobre sa počúvalo, koľko ľudí je schopných uvedomiť si, že šťastie môže byť úplná maličkosť.. a nadpis akoby zlepšoval niečo vo vedomí niektorých ľudí…. a privádzal ich k základnej otázke: čo je šťastie pre mňa? Taktiež zlepšoval aj náladu chorej ženy. Zakaždým,.. keď prešlo mnoho áut a bolo počuť šťastné trúbenie… tešila sa. Keď zomrela, tento chlapík tabuľu zväčšil a krásne namaľoval,… aby ju bolo viac vidieť….
Tento príbeh je skutočný… Spomenula som si naňho citátmi „iba prostého človeka“, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohoto článku….
🙂 Pozdravujem a čakám na ďaľšie múdrosti (-:
☆Ufónica Kity☆
○UPOZORNENIE: TENTO TEXT A ROVNAKO AJ OBRÁZKY NESMÚ BYŤ KOPÍROVANÉ ANI VYUŽÍVANÉ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○