09 mar ♤Slovenská beznádej a česká „závisť“♤

Či som v Bratislave, či som v Prahe – mám pocit, že sa svet zbláznil…… 

Do kupé nastúpili dve ženy… 

Jedna z nich sa neunúvala spýtať sa na naše slovenské šialenstvo….. 

Našu situáciu sledujú aj češi…. 

„Závidíme Vám… prestávate sa báť…“,… povedala pani, ktorá nastúpila v Brne…..

„Závidieť… je čo závidieť…?“,… spýtala som sa nechápavo….. 

Téma vo vlaku potom postúpila oveľa ďalej…… Manipulácia? Šikanovanie? 

Jedna slovenka sediaca oproti mne sa priznala, že takéto šikanovanie ako opisujú niektoré osoby z verejného života – pozná….. 

Každý kto je príliš úprimný a má mnoho informácií – ostáva sám….

Nielen to…. 

Ostáva zdiskreditovaný…. zosmiešnený.. je tu snaha takýchto ľudí mentálne pošpiniť….  potupiť…… verejne takú osobu ponížiť….. a potom jej povedať „adieu“…..

Vo vlaku sme sa zhodli na tom, že toto sú presne tie spôsoby, ktoré sa používajú…. a sú rovnaké ako cez kopirák….. 

A je jedno, či ide o politiku, súdy alebo školstvo….

Nedá mi nespomenúť si na tú moju situáciu, kedy som bola takto vydieraná v školstve….. pritom išlo o úplne banálny konflikt…  

Vydieranie, provokácia a potom zosmiešnenie.. verejné poníženie, ktoré zanecháva otlačky na duši viac ako by ste chceli a dokázali pripustiť… také niečo zostáva v podvedomí veľmi dlho…… 

Cesta vlakom pokračuje… 

Diskusia tiež……

A moje spomienky pracujú….. 

Áno, som si istá… že takíto ľudia vždy budú zhadzovaní…… preto je dôležité, v tej bolesti sa nevzdať,… a ísť ďalej….. 

Často máme pocit, že keď sa za nás nikto v spoločnosti nepostaví a nikto nás z kolektívu či v okolí nepodrží – sme krehkí ako porcelán…. máme pocit, že sme slabí…. máme pocit, že to sami ani nezvládneme.. že to skrátka neukočírujeme…… 

Ubehne čas….

A pravda všetkých dobehne……

Zdá sa, že slovákom sa rúca jeden z programov, ktoré si dlhodobo pestovali… spokojnosť, tá naša spokojnosť .. apatická.. nečinná…. často sa ľudia len tak prizerajú na šokujúce veci… Veď sa netýkajú ich…… prečo by sa mali angažovať? 

Zažila som to na vlastnej koži, .. keď všetci zrazu mlčia…

Je to ticho, ktoré veľmi bolí… )-:

A potom… nájde sa aj nejaký ten paragraf, ktorým sa umlčí „vinník“ aj väčšina…. keď chcú psa biť – palicu si nájdu…… 

Vedia toto agresori? Vedia aké metódy na tých „psov“ platia…? Vedia presne ako majú tých psov biť? A aké majú obete slabé miesta? Vedia kam majú mieriť, aby tých psov dokonalo umlčali či zastrašili…?

Ako povedal pán Špirko – ľahostajnosť a apatia zašla takto ďaleko…. 

Mám pocit, že mnohí ľudia sa šokovo zobudili.. Zrejme preto, lebo nedokážu žiť dlhodobo v strachu…… 

A potom… je nutné sa na ten piedestál postaviť, aj keď stojíme na ňom sami…. Stojíme na ňom sami iba dočasne….. 

Klamstvo všetkých aj tak skôr či neskôr dobehne….. 

Verte mi, Vesmír je spravodlivý…. iba čas je veľmi relatívny. Občas sa zdá, že všetko ide akosi pomaly,.. ale neskôr… zo dňa deň sa udejú zmeny….. 

Všetko do seba zapadá….. všetko zlé je nakoniec na niečo dobré……. 

Kiež by tieto revolučné udalosti boli ponaučením pre ľudstvo….

Kiež by sme sa k sebe trošku viac človečensky správali…. zaujímali sa o seba… tak skutočne… hlboko……. bez podmienky…. 

Sme ešte toho schopní??? 

Ako sa spieva v našej poslednej piesni:

NECH ĽUDSTVO ZOBUDÍ SA Z LETARGIE….

NECH ĽUDSKOSŤ  OŽIJE… 

SRDCE NECH SA ODKRYJEEEEE…. 

„Un bel giorno tutto capirai al mio ritorno contento sarai capirai tutto ciò che devi ad ogni momento giusto fermati“…. 

„Jedného pekného dňa to všetko pochopíš…

V správnom momente sa zastav……….“

Majte sa a nedajte sa zastrašovať, manipulovať, vydierať…..

Článok bol napísaný vo vlaku na trase BRATISLAVA – PRAHA, trochu revolučný – 9.marec 2018

☆Ufónica Kity☆

○UPOZORNENIE: ČLÁNOK SA NESMIE KOPÍROVAŤ ANI NIJAKO VYUŽÍVAŤ NA MEDIÁLNE ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY….○