11 mája ♤Verdi a jeho Macbeth♤

Giuseppe Verdi a jeho Macbeth….

Ak je Verdi v niečom výnimočný – tak sú to mohutné zborové scény…. 

Časta Verdiho téma v operách je smrť…. tak isto vzťah dcéra a otec… 

Nečudo, .. Verdi zažil krušné časy. Mal mentálne postihnutú sestru. Keď bol Giuseppe Verdi dieťa, jeho sestra ho navždy opustila….

Neskôr to bola smrť detí, tak isto manželky…..  Stratil veľa v krátkom čase… v tomto období mal dokonca G. Verdi skomponovať komickú operu. Opera UN GIORNO DI REGNO – 1 den kráľom sa stala nakoniec prepadákom. Nečudujme sa,.. veď skladateľ zažíval svoje najväčšie traumy. Oslobodila ho opera… 

♧♧♧

Opera Macbeth začína stretnutím bosoriek, ktoré sa dohodnú, že Macbethovi odhalia veštbu…

Shakespearovský námet Macbetha tvorí príbeh situovaný do Škótska,.. kedy sa Macbeth chce stať kráľom. A urobí pre to všetko! Spolu s jeho milovanou chcú vládnuť… oboch spaľuje túžba po moci…

Veštba bosoriek ale hovorí, že kráľom sa stanú potomkovia Duncana. A tak sa Macbeth rozhodne zabiť najskôr kráľa….. a potom samotného Duncana ….  Neskôr siahne aj po smrti Duncanovho syna. Ten však nakoniec utečie v lese… 

Trošku slabé a rušivé kulisy – zrejme scéna historickej budovy  SND nemá peniaze na lepšie vybavenie. Veľmi jednoduchá a minimalistická a tak trochu ozrutná scéna ale neuberá predstaveniu  na kráse…. (-:

Príbeh sa končí drámou…. Bosorky Macbethovi vyveštia, že bude neporaziteľný,.. má si dávať pozor na Macduffa… A bude nepremožiteľný iba dovtedy, kým sa „nepohne Birnamský les..“ Podľa veštby ho neporazí nikto koho porodila žena… 

Macbeth sa vydáva na súboj… Lady Macbeth mu tak trochu vždy prízvukuje, aby nebol slaboch. Túžba po moci ju úplne ovládne… Macbeth si totiž od začiatku nie je istý svojimi činmi…. Cíti dokonca preludy, ktoré ho občas moria….

„Bojíš sa duchov, ktorých máš iba v hlave..“, spieva Lady Macbeth……

Je to postava samotného Verdiho…? Macbeth ako človek, ktorý chce víťaziť,.. ale akoby sám pred sebou stále zlyhával a stále viac a viac videl svojich démonov? Psychológia Verdiho opier je zaujímavá… Akoby riešil vo svojich postavách  svoju skladačku života… Zjavne ho životne tragédie doživotne poznačili….

Sám Verdi však nikdy o nich nehovoril. Až po odstupe 40.rokov sa k svojim traumám  priznal aj verejne…  

„Život je zhluk zmätku a chaosu kde pre hlupáka nedáva nič zmysel…“, kričí Macbeth, keď sa dozvie,.. že jeho lady zomrela….. 

A tu som čakala väčšiu drámu… To, čo u Pucciniho ide do kosti – akoby v týchto scénach chýbalo….. Chcela som sa rozplynúť v hĺbke, utopiť v tejto dramatickej chvíli,… ale zdá sa,.. že Verdi akoby do týchto hĺbok ísť nechcel…. Verdi mi nedal molovú smutnú dramatickú minútu, kde by sa to rozburácalo ako v Nesun Dorme a potom prišlo Svetlo. Nie, Verdi akoby zámerne presvetľival každú dramatickú krasnu chvíľu veľmi rýchlo.. 

Mnoho z autobiografií skladatelia hovoria, že Verdi v tomto období potlačil všetky spomienky do úzadia a do konca – v jednom období prestal aj písať hudbu…. dostal ho z toho postupne jeho priateľ……. 

A tu mi vychádza z počutia jediné: to, čo ma celý čas iritovalo,.. dokonalo sedí z psychologického hľadiska. Verdi dal Macbetha síce zomrieť,.. ale v zápätí prechádza do durových veselých tónin…. Akoby on sám aj vo svojej hudbe nedal priestor svojim démonom, emóciám – ktoré chceli vybuchnúť ako láva…. 

A to sú tie miesta, ktoré ma v Macbethovi iritovali… Kým Puccini sa dostáva až na dne oceánu svojej duše a z tých drám nechá postavy „vyspievať sa“,.. – to  Verdi naopak nerobí.  Je však pôsobivý v zboroch….. 

Náznaky krásnych árií, ktoré idú do hĺbky ale akoby v Macbethovi zostávajú nerozbúrené…. A mňa – milovníka drámy zakaždým mikalo…. (-: 

Až po predstavení som dokázala pomenovať, že Verdi sa v opere Macbeth akoby bojí ísť do emocionálnych hlbočín…. A tak vzniká zaujímavý  paradox…. dráma a v zápätí veselý dur. 

Je to samotný Verdi ako Macbeth, ktorý ma preludy z detstva a v jeho snoch sa objavujú preludy duchov zomrelých príbuzných..? Je to Verdi ako Macbeth, ktorý cíti určitú vinu za zlyhanie? Cíti vinu, že jeho sestra opustila svet ako dieťa a on to prežil..? Je to Verdi, kto v Macbethovi hovorí, ze život je neusporiadaný chaos a nedáva zmysel,.. ked ho opúšťa jeho Lady Macbeth…? Mohla by byť Lady Macbeth tiež z časti autobiografická postava, bez ktorej nič nedáva zmysel…?

Všetko ostáva v domiienkách….

Keď sa prehŕňam vo Verdiho životopise, napadá mi veľa paralel so stavmi umelcov…..

Všetci sa prudko vnárajú do hlbočín… A často sa im to, čo vidia naokolo – zdá byť akési povrchné, .. nedostačujúce.. Často nenachádzajú….. A často dospejú aj k vyhoreniu…..

Myslím, že som od toho nebola ďaleko. Môj život je poznamenanými mnohými ryhami… niektoré boli až príliš hlboké…  Každý máme záťaž, ktorú si nesieme ako batoh…. A potom… Veľmi záleží, ako sa na to pozrieme….

Možno sme často z toho unavení…..

Ako píše Lazarev, umelci majú veľa tvorivej slobodnej energie. Odkiaľ sa ale vzala..?  Dostali sme ju ako určité nastavenie? Ak je to tak,.. náš život má teda z časti  predvolený program… 

Ibaže… s kreativitou to vôbec nie je také jednoduché.. Preto mnoho umelcov má psychické poruchy. Ak nedôjde k pokore a najmä k REALIZÁCII – budete mať z nerecyklovaných obsahov  pretlak emócií…..

V takom prípade môže dôjsť k sebadeštrukcii. Ona nemusí byť ani vedomá… 

Vysielame do Vesmíru určité vibrácie a podľa toho si priťahujeme rôzne scenáre….. 

Ak nerecyklujete tieto obsahy môže dochádzať k rôznym neurózam.. Porušujete totiž to základné: talent, ktorý ste dostali musíte polievať ako rastlinu… vedomým zveľaďovaním…  a realizáciou.. nech uz cesta bude akákoľvek….. 

K tomu samozrejme patrí porcia SEBALÁSKY… PRIJATIA… 

A tak Verdi po dlhej odmlke napísal Rigoleta za 40 dní…. 

V skutočnosti je odkaz Verdiho väčší ako si myslíme. Hlavne pre tvoriacich ľudí, ktorí nevedia ako s kreativitou naložiť. Môžu sa dostať do zablokovania – „represie“…. všetko, čo by sme mali dať von – úplne zablokujeme. Tento impulz si ale nájde cestu inde. A potom sa dejú rôzne veci…. Tohto démona neoklamete!

Tak ako Vám dá povznášajúce krídla, Vás môže pri nenaplnení potenciálu – úplne zničiť…….

A tak som sa aj ja viac ako siedmich rokoch vrátila k atívnemu tvoreniu. Život je to nevyspytateľne krásny. Zmeny, prepady a eufórie, hlbočiny a vzlety vo veľmi krátkom čase… moja nová zbierka pre klavír vznikla tiež veľmi rýchlo…. písala som ju fakt intenzívne……. 

Stavy duše Vám vždy povedia, či kráčate dobrou cestou. Ovšem – ak ste si ten kanál už nezablokovali….. V takom prípade sa nečudujte náhlej explózii….. Nedajte sa pomýliť,.. často mnoho vecí sa zlepšuje cez bolesť a cez zhoršenie situácií, ktoré zažívame…. Domček sa musí niekedy rozpadnúť, aby sa poskladal…. 

Mám taký pocit, že toto zvláštne nastavenie spojené väčšinou s  hypersenzitivitou podceňujú aj samotní terapeuti. A tak často prznia duše… Oni idú totiž podľa štandardných metód neuvedomujúc si, že umelecké duše sa v prvom rade potrebujú oslobodiť, realizovať a žiť na svojich vlnách občasných drám a náhlych vzletov. Potrebujú zdieľať, ale rovnako sa stále inšpirovať…. rásť… 

V tejto spoločnosti je to neuveriteľne náročné…. trend sa posúva kamsi inam.. vo všetkom prevláda jednoduchosť. V hudbe.. móde…. a potom sú tu extrémy ako maniérizmus.. krásne opery situujeme do kozmu, przníme ich sci – fi kostýmami a šialenými tempami v áriách… Akoby sme nevedeli nájsť znovu tu hĺbku a krásu….. 

Kultúra ostala pomaly na bode mrazu….. Opery sú pre mnohých škriekajúce hrôzy…. V skutočnosti je v nich ukrytá veľká  psychológia….. 

Umenie nám jednoducho dáva krídla. Povznáša nás do výšin… 

A všetci tie výšiny tak strašne zúfalo potrebujeme! 

Život s umením je ako plávanie. Noríme sa do hĺbok a potom z nich musíme vyplávať, aby sme sa nadýchli…. Vyplávame na Svetlo a sme na chvíľu šťastní…. Všetko sa ale raz končí, či posúva  sa do iného levelu….. 

A v skutočnosti – tak ako v živote – aj v umení nevieme kam kráčame…..

Kráčame však s láskou, odhodlaním……. 

Ak si chcete prečistiť dušu – zájdite do opery…..

Po opere vždy život má väčší zmysel…….. hĺbky a vyššie idey.. stratili sme ich…. opera prevetrá Vaše kanáliky Podvedomia………. 

A možno naozaj za tie 2 hodinky na niečo fakt prevratného prídete…..

Všetko to sme nakoniec my…

Macbeth, ktorý chce víťazit.

Lady Macbeth, ktorá chce mužného chlapa – rytiera, ktorý je neporaziteľný…. a tak vidí cestu v krutosti, lebo ju ovláda túžba po moci … Nakoniec ju svedomie dohoní v podobe démonov….. 

Tamino, ktorý zakúša lekcie, aby získal Paminu…

Pamina, ktorá trpí, lebo ked čaká od Tamina prejavenie citu – on mlčí…. Ale mlčí preto, že sa zaviazal Sarastrovi mlčanlivosťou – aby si Paminu zaslúžil…

Sarastro, ktorý je na pohľad zlý sa nakoniec javí ako svetlo a kráľovná noci, ktorá sa zdá dobrou a cnostnou nakoniec zastupuhe element tmy. Všetko je dokonalo naopak. A spoznáme to len srdcom a medzi riadkami…. 

Papageno, ktorý sa priznáva, že jeho túžby sú o víne a o ženách a viac nepotrebuje…. 

Kráľovná noci ako manipulátorka so životom svojej dcéry Paminy.. v skutočnosti jej ide len o seba…. 

Manipulátorská Lady Macbeth, ktorá Macbetha vyzýva na strašné činy,… aby nebol zbabelcom……. 

Kalif z Turandot, ktorý ide svojou cestou aj za nesúhlasu okolia…. a uhádne všetky hádanky krutej Turandot….

Turandot, ktorá stína hlavy mužom pre rodinnú krivdu…. a nevie, že potrebuje pomoc, lebo je stratená…… po bozku Kalifa spieva „SOM STRATENÁ“….. Ale v skutočnosti našla cestu…

Macbeth, ktorý hovorí, že život je zhlukom zmätku, kde hlupákovi nič nedáva zmysel…

Macbeth, ktorý hovorí o svojich démonoch, … a ktorého veštba doviedla až k smrti… 

Nie sme to všetko my? Nedokonalé tvory..? Občas sme manipulatívni ako Kráľovná noci,.. občas zufalí ako Macbeth…. občas pojašení ako Papageno…. občas dávame nezmyselné rady ako traja  sluhovia Turandot – Ping, Pang a Pong a občas sme zbabelci plní bolesti, dlho neschopní urobiť nové zmeny v živote a sme opatrní…. vynárajú sa v nás rany, prežité skúsenosti plné bolesti ako Turandot…… 

Áno.. Turandot má pravdu!… 

Všetci sme tak trochu  rovnako „stratení“…..

Mávajte sa slnečne (-: 

☆Ufónica Kity☆

○UPOZORNENIE: TENTO ČLÁNOK NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ A ANI VYUŽÍVANÝ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○