22 mar ♧♡☆Spomienky…☆♡♧

Sú to presne dva roky, čo som zbalila kufor a  vyrazila na cestu…

Praha sa stala pre mňa domovom…. 

A rada sa tam vraciam…… 

Niekedy si hovorím, aká škoda, .. že ma nevyhodili zo školy skôr,.. alebo som aspoň mala mať rozum ja a ukončiť toto trápenie skôr…

🙂

Všetko má ale svoj čas… .

Odvtedy si žijem život tak trochu cirkušanta, …. ktorý ma neustále túlavé topánky….. uživa si krásy života s väčšou slobodou a rozletom…. proste ŽIJEM…. 

Keby som neopustila brány školy –  sotva by vznikli naše piesne,… už ich je 9…

 A sotva by som napísala noty pre deti, ktoré sa momentálne rozbiehajú……  

Vsetko chce zrejme svoj čas…. 

A tak dnes, .. keď sedím znovu vo vlaku do Prahy – opantávajú ma spomienky….. Sú to presne 2 roky od zmeny, ktorá bola pre mňa zásadná………. 

Odvtedy cesta pokračuje….

Nevedno kam….

Putujeme,… ale nevieme čo bude ďalej…… 

Hudba a tvorenie sa stali pre mňa zmyslom života……

Začala sa úplne iná cesta… 

Nebyť tej osudnej terapie v Prahe – možno by som tvrdla doteraz v škole…. Snívala o lepšej budúcnosti…. O tom, že raz…. 

Raz..

Raz..

Raz… 

Koľko krát to hovoríme? Ale haló! Roky utekajú………

Nedá mi nespomenúť si ešte na jeden osudový zvrat v mojom živote, kedy som skoro prišla o život…….

Vo fáze škrtenia prišli sekvencie – toho, čo bolo…. Ale aj toho, čo mohlo byť….

Vtedy som videla všetko vo veľmi krátkom čase……. 

Rýchle sekvencie ako z filmu……. 

Dostala som vtedy druhú šancu…….

Dnes začínam byť spokojná………

Napĺňam svoju misiu….. 

Sme v tvorení hudby na začiatku……….. 

Umelec má za úlohu iba vyslať svoje umelecké dielo do sveta……. Musí to urobiť aj za cenu neprijatia v spoločnosti… musí to risknúť, aj keď často ostáva sám……….. 

Dnes už nemám potrebu uznania ako v minulosti………

Žijem len môj sen… a fakt ma baví a ja si ho užívam… a aj keď je občas náročné prežiť vo svete šeliem a dravcov, predátorov…… lovcov…. a manipulátorov…… stratégov….. občas lúzrov… – stojí za to riskovať!

Nápad…

Realizácia……

Zdieľanie…

Musíte Vesmíru tak trochu vrátiť, čo Vám tzv.požičal…. 

Potom ale príde strach…… 

Strach z odhalenia………

Stojíte pred svetom nahí…….

Odkryli ste svoju dušu….. a jej najtemnejšie zákutia……. 

Prichádza kritika………

Hodnotenie iných,… ale aj vlastné…..

Pripútajte sa! 

Vlastná kritika je niekedy horšia ako tá vonkajšia……

Bojíme sa, že sa zraníme. A zraňujeme sa znova a znova.. v prejavení zraniteľnosti sa skrýva však obrovská sila. Len tí čo stoja pred svetom nahí a nič neskrývajú – nakoniec zvíťazia… možno nie hneď.. ale čas ich odmení…. 

Umelci majú tendencie sa kritizovať, zhadzovať sa…  A aj keď sú to veľmi talentovaní ľudia, .. často to nie sú schopní vidieť…….. 

Mnohí tak nedokážu naplniť svoj potenciál…. a vedú sami so sebou životný súboj….

Strach je základná emócia pri blokádach skutočného potencíalu…. 

Odhaliť sa a zhodiť brnenie je každodennou výzvou……. a nielen pre umelecké duše…. 

Ak sa chcete oslobodiť od brnení, ktoré zakrývajú to Vaše skutočné JA – neexistuje iná cesta len to risknúť…… 

Vlak sa ďalej hýbe…….

Moja cesta pokračuje…..

Aj cesta vlakom dnes,… aj moja cesta za naplnením môjho skutočného potenciálu………… 

Slnko je už na obzore………………..

MAJTE SA… A ROZVÍJAJTE SA……

AK NEMÁME SNY – ZREJME NAŠA DUŠA ZAČALA ZOMIERAŤ….

☆Ufónica Kity☆

♧♧♧

Článok bol napísaný vo vlaku, 22.3.18, .. Bratislava – Praha

○UPOZORNENIE: TENTO TEXT NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ,.. ANI VYUŽIVANÝ NA KOMERČNE ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY…○