04 okt ♧Čo keby-zmus a ako prekonávať strachy♧
Strach je emócia, ktorá nás môže chrániť pred nebezpečenstvom. Ale ak je extrémna, môže nás aj obmedzovať….
Vznikne potom hradba, ktorá nás oddeľuje od možností..
A my sa tohto dopúšťame často….
Nedávno som bola v lese. Neexistuje nič lepšie, ako stráviť čas sám so sebou…
Kým som sa naučila chodiť do lesa sama, musela som prekonať strach. Často som sa ocitala v situácii, že som sa zrazu začala obzerať a moje srdce mi začalo na to odpovedať rýchlym tepom. Akcia a reakcia. Ak niečomu uveríme – telo sa tak začne správať…
Keďže v minulosti ma napadol jeden muž a takmer ma zabil, moje strachy sa aktivujú veľmi rýchlo hlavne v prostredí, ktoré mi tú situáciu pripomína…
A keďže… ma v minulosti aj okradli…. stačí rýchlejší pohyb niekoho kto napr. beží a moje telo spozornie…
Toto sú skúsenosti, kedy si naše podvedomie urobí akúsi fotku týchto zážitkov a potom stačí malý podnet, niečo čo tú „fotku“, pocit pripomenie a je to tu…
Takže.. prvé razy v lese boli také, že som sa mala chuť znovu a znovu vrátiť..
Ale vrátiť sa v strede cesty? To musí byť šialenstvo..
A tak sa mi často stávalo, že ma vyrušila srnka či ďateľ a ja som si zakaždým oživovala to moje „čo keby“…
Čo keby-zmus to je fakt veľmi zlý „izmus“….
To sa stále len zamotávate.
A tak som sa vždy nanovo musela zastaviť, ukľudniť, .. a zase ísť ďalej..
Les je ako život.. musíš kráčať ďalej aj keď už nevládzeš…. je to cesta….
Najlepšie je v strachu zastaviť. Pozorovať myseľ,.. a potom sa zhlboka nadýchnuť a vedieť zmraziť desivé scenáre. Máte ich tam v hlave v jeden moment, dajte ich na veľké plátno, spomaľte ich a potom ich zastavte…. to je začiatok úspechu. Zmrazte celú scénu. Uvedomujte si, čo sa deje…
Toto je však veľmi ťažký krok, lebo obyčajne keď sme v „čokebyzme“ – uveríme našim pocitom. Uveríme domnienke, že je skutočná.
Niekedy pomáha presunúť pozornosť inam… napríklad sa sústredite na štruktúru listu… alebo stromu… na čokoľvek iné.. Vaša myseľ prestane kreovať „čo-keby scenáre“….
Lebo žiť s čo keby-zmom je naozaj väzenie….
Veľmi ma dnes pobavil Jarda Dušek, ktorý krásne interpretuje ako sa necháme polapiť do domnienky…
Video je tu:
●Tento text sa nesmie kopírovať ani nijako využívať na komerčné či iné účely bez súhlasu autorky●