♧Čo keby-zmus a ako prekonávať strachy♧

Strach je emócia, ktorá nás môže chrániť pred nebezpečenstvom. Ale ak je extrémna, môže nás aj obmedzovať….

Vznikne potom hradba, ktorá nás oddeľuje od možností..

A my sa tohto dopúšťame často…. 

Nedávno som bola v lese. Neexistuje nič lepšie, ako stráviť čas sám so sebou…

Kým som sa naučila chodiť do lesa sama, musela som prekonať strach. Často som sa ocitala v situácii, že som sa zrazu začala obzerať a moje srdce mi začalo na to odpovedať rýchlym tepom. Akcia a reakcia. Ak niečomu uveríme – telo sa tak začne správať… 

Keďže v minulosti ma napadol jeden muž a takmer ma zabil, moje strachy sa aktivujú veľmi rýchlo hlavne v prostredí, ktoré mi tú situáciu pripomína… 

A keďže… ma v minulosti aj okradli…. stačí rýchlejší pohyb niekoho kto napr. beží a moje telo spozornie…

Toto sú skúsenosti, kedy si naše podvedomie urobí akúsi fotku týchto zážitkov a potom stačí malý podnet, niečo čo tú „fotku“, pocit pripomenie a je to tu…

Takže.. prvé razy v lese boli také, že som sa mala chuť znovu a znovu vrátiť..

Ale vrátiť sa v strede cesty? To musí byť šialenstvo.. 

A tak sa mi často stávalo, že ma vyrušila srnka či ďateľ a ja som si zakaždým oživovala to moje „čo keby“… 

Čo keby-zmus to je fakt veľmi zlý „izmus“…. 

To sa stále len zamotávate.

A tak som sa vždy nanovo musela zastaviť, ukľudniť, .. a zase ísť ďalej..

Les je ako život.. musíš kráčať ďalej aj keď už nevládzeš…. je to cesta….

Najlepšie je v strachu zastaviť. Pozorovať myseľ,.. a potom sa zhlboka nadýchnuť a vedieť zmraziť desivé scenáre. Máte ich tam v hlave v jeden moment, dajte ich na veľké plátno, spomaľte ich a potom ich zastavte…. to je začiatok úspechu. Zmrazte celú scénu. Uvedomujte si, čo sa deje… 

Toto je však veľmi ťažký krok, lebo obyčajne keď sme v „čokebyzme“ – uveríme našim pocitom. Uveríme domnienke, že je skutočná. 

Niekedy pomáha presunúť pozornosť inam… napríklad sa sústredite na štruktúru listu… alebo stromu…  na čokoľvek iné.. Vaša myseľ prestane kreovať „čo-keby scenáre“…. 

Lebo žiť s čo keby-zmom je naozaj väzenie….

Veľmi ma dnes pobavil Jarda Dušek, ktorý krásne interpretuje ako sa necháme polapiť do domnienky… 

Video je tu:

Jaroslav Dušek: DOMNIENKA

●Tento text sa nesmie kopírovať ani nijako využívať na komerčné či iné účely bez súhlasu autorky●