18 sep ♧O hanbe…♧

Kráčala som pri Dunaji… meditovala o živote.. a užívala si západ Slnka.. 

Zrazu sa vyrútila skupinka korčuliarov – detí… 

Všimla som si, že jeden malý chlapček z tejto skupinky spadol a dlho sa zo zeme nezdvíhal… 

Dlho som ho pozorovala… 

Keď som k chlapčekovi prišla,.. chlapček plakal…

„Bolí Ťa niečo..?“,.. spýtala som sa ho…. 

Chlapček vzlykal a nebolo mu rozumieť…..

„Poď, pomôžem Ti vstať…“… 

„Všetci sa mi budú smiať…“,.. odpovedal s plačom……. 

„Ale kdeže.. ani si to nevšimli, pozri, idú ďalej…“.. poviem .. a snažím sa ho zdvihnúť…… 

„Pozri, dôležité je,.. že ideš ďalej aj po páde….“… 

Chlapček si utrel slzy… trochu sa predýchal … a pokračoval v jazde…

Uvedomila som si, že hanba je silný fenomén už od detstva. Zaujíma nás čo povedia iní,.. a zabúdame na to, čo chceme my… A tak sa radšej klameme, resp. si hovoríme navzájom polopravdy…… 

Posudzovanie je silným elementom,… a zdá sa,.. že už od ranného detstva…. 

Takto sa odpájame od vlastnej esencie. Od srdca…  Od toho, čo naozaj skutočne chceme……. 

Formujú nás skúsenosti…. 

Musíme dať pozor na masu. Aby sme nestratili v nej tú svoju cestu…… svoju tvár…. 

A dôležité je, že ideme po páde ďalej…

Tuším som si cez tohto chlapčeka zároveň aj odpovedala….  Posledné mesiace boli trochu úmorné a vyčerpávajúce… 

Často máme rôzne očakávania…. keď sa nenaplnia, príde zrazu únava……… 

Zostávame na jednom mieste ako tento chlapček… A to len preto, že často máme strach…….

Za prekonaným strachom a priznaním svojho malého pádu a zranenia sa skrýva naša výhra.. a som si istá, že aj sila (-: 

Čím viac pádov = tým viac skúseností… 

Skúsenosti sú ako kompost… dodá pôde silu a všetko potrebné pre rast rastliniek….. 

Majte sa a kompostujte vytrvalo… bez ľútosti a bez hnevu (-: 

☆Večná ufónica Kity☆

○Upozornenie: tento článok (a rovnako aj fotografia) nesmie byť kopírovaný ani použitý na komerčné či iné účely –  bez súhlasu autorky○