08 apr ♧Občas všetci čakáme na Godota♧
Občas riskujeme..
A občas čakáme….
Moja klavírna učebnica, ktorá o chvíľu uzrie svetlo sveta ma stále niečo nové naučí….
Ako minulý týždeň..
Ja čakám na zmluvu vydavateľstva,.. ale žena z vydavateľstva čaká na nový materiál…
A tak čakáme…..
Každý na niečo…….
Občas je to únavné….. presviedčať ľudí….. vyvolávať im…..
Nie som v tom bohvieaký prieborník…..
A tak nastalo chvíľku ticho….
Čo ďalej… cukor a potom bič? Nie, toto nerada používam..
Na mnohých ľudí naozaj v skutočnosti nič iné však neplatí…..
Chvalabohu, toto nebol tento prípad…
Väčšina ľudí ma proste iba neodhadne…..
Môj mladý zjav ich mätie….. moja napohľad krehkosť a uvoľnenosť im dáva niekedy pocit víťazstva..
A ja im ho dám. Veď je to také easy, keď to niekto potrebuje. Poznám tento model ľudí.. Je to hra. A ja sa poväčšine zabávam(-: .. pozorujem.. a vyčkávam…
Preto sa deje zakaždým ten istý scénar……
Niektorí ľudia sú preto potom zo mňa jednoducho sklamaní….. Kde sa podelo to krehké dievčatko? Zmizlo…?
Som trpezlivá do určitej hranice… potom moja úprimnosť ľudí mätie….. šokuje..
Čo ma ale naučila práca s touto mojou klavírnou „učebnicou“?
Včas kompetentným ľuďom pripomenúť – na čom sme sa dohodli…. stanoviť hranice…
Potom je tu ale potrebné – DÔVEROVAŤ…
Mnoho ľudí hovorí zakaždým: „Pozor! Prever si to.. Všade číhajú podvodníci..“ Preverovať? Uff.. veď to ani nie je možné. Iba ak by ste celý život ľudí len preverovali. No a možno potom zistíte, že ste zrazu akosi zostarli… blbé! Šanca je preč.. a príležitosť tiež.
Nič ste nestratili,.. ale ani nezískali…. Toto je strašne skeptický program pre život! )-:
Taký hlúpy vzorec…. Preto radšej strácam,.. ale učím sa. Nedôvera v ľudí je dosť deštruktívny program. Je plný zatrpknutosti.. a jaziev z predchádzajúcich výziev… plný hnevu na celý svet… Rola obete je jasná…
Obchod je vždy risk a to na oboch stranách…..
A tak … aby sme nečakali na Godota, ktorý nepríde…..
Niekedy naozaj dlho na niečo čakáme….
Hovoríme si, … „urobím to vtedy,.. keď…… bude lepšia príležitosť… keď,… keď sa presťahujem…… keď budú deti väčšie“…. keď…..
No niekedy to „KEĎ“ ani nepríde…..
Viac ako 7 rokov som snívala o takejto práci – vytvárať piesne a skladby nielen pre deti…. V podstate som ich aj tvorila, len som mnohé z toho stratila, či nedokončila… A každý rok som si hovorila, že ešte stále nie je vhodná doba na zmenu…. V školstve nebol však čas ani priestor pre rast… a potom prišla únava…
To, čo sa ale stalo potom – ma v jednu dobu prevalcovalo….
Duch kreativity mi to spočítal…. môj Džin už nechcel byť veru zavretý v tej úzkej lampe…
On chcel vyjsť… vyjadriť sa… prehovoril rýchlo a jasne…. a toto bola dosť divoká fáza v mojom živote…
Práve preto, že som tak dlho zotrvávalo vo svojej ilúzii….. to zobudenie bolo dosť drastické……
Všetci občas čakáme na Godota,….. ale Godot často nepríde……
Preto by sme nemali čakať, ale konať..
Moja pesničková učebnica klavíra mi dala príliš veľa lekcií….. naučila ma ako zotrvať… ako mať pravidelný rytmus v písaní…. ako pracovať s únavou… ako pracovať s nadmernou sebakritikou… a ako pracovať s ďaľšími nápadmi,…….. pretože vždy prichádzajú nové idey……. no a to posledné – ako sa nezblázniť (-:
Ale hlavne… naučila ma riskovať……….
V jednej fáze som ju totiž celú prerobila……. a tak nasledoval ďaľší mesiac písania…….. Mondieeee! To bola trma vrma..
Ak všetko dobre pôjde, koncom augusta bude tento projekt dokončený…..
(-:
Čo mi ale dala moja kniha najviac – naučila ma pracovať systematicky, dlhodobo a pravidelne……..
A naučila ma, že MENEJ JE VIAC (-:
☆VEČNÁ UFÓNICA KITY☆
○UPOZORNENIE: TENTO TEXT NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ ANI VYUŽÍVANÝ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○
