♧Piatok 13-teho .. a prišlo rozhodnutie♧

Po dvoch dňoch žalúdočného kolapsu opäť naspäť… 

Mentálne aj fyzicky…

Stal sa zo mňa úplný ufónec… moje telo som dokonalo rozhýčkala na varenú stravu, .. a ono pri iných jedlách v reštauráciách, či foodcortoch kolabuje…. ostro protestuje…  všetko je totiž presolené, prekorenené, prevarené, atď…

 Ak sa človek takto dlhodobo stravuje – nič si nevšimne. Ale ak prestane používať umelé prísady,  inak sa stravovať a rozmaznávať sa – je to jasné… začne viac vnímať prirodzenú chuť zeleniny, aj všetkého jedla čo má na tanieri….. Potom už ale – vrátiť sa ku foodcortom? Asi nemožné (-:  

Tak a to by sme mali.. Som senzor na farbivá, konzervačné látky a hnusné umelé sladidlá…. Moje telo sa s tým ale rýchlo popasuje, vyhádže všetko čo nechce za pár minút…… V tom funguje dokonalo. To mi umožňuje mať situáciu ako tak pod kontrolou… (-: 

Posledné dni boli akési namáhavé…. Asi na mňa prišla jarná únava,.. aj keď vonku je skôr leto… haha (-:

Tá moja kniha, ktorá sa rozbieha,.. šialená cena za tlač…. hm… majte tučnú peňaženku, keď chcete čosi vytvoriť a predať posolstvo svetu. 

Už rozumiem, prečo ten trh kníh u nás je taký biedny…. Prečo vždy v Prahe nakúpim more kníh a tu na Slovensku nikdy nič nemajú….. 

That’s reality! Smutné, ale reálne….. 

Ak nemáte sponzora, je to naozaj náročné…. 

Preto slováci nebudú mať tak celkom kvalitné knihy. Mnoho talentovaných autorov nemá šancu vydať svoje diela….

A tak som v tých včerajších horúčkach podumala,…. že toto už nikomu neprospieva. Moje telo sa posledné dni nejako dalo do modu aktívneho relaxu. Prezvracala som sa do nového dňa… No a ráno mi prišlo na um toto (akoby som totiž chytila druhý dych): „buď to treba zastaviť – čo by bola škoda,.. alebo nájsť iné riešenie,.. alebo to risknúť……“

Po rannom každodennom spievaní a experimentovaní s hlasom, som vybehla do parku… popozerať svet Čarodejky Prírody… 

A veru.. stačilo málo!!!

…. zatvoriť oči a ponoriť sa iba do toho, čo sa deje v parku…. psíky, mamičky s kočiarmi, bežci….. a to úžasné ticho….. spev vtákov.. závan Vetra a Slnka zároveň… 

Moja hlava sa spomalila…. srdce sa ukľudnilo… 

A po hodinke tohto resetu som usúdila, že zvolím možnosť č.3. 

Risk! 

Koľko krát som riskla.. a vyplatilo sa to! 

Musí to vyjsť aj teraz! Minimálne sa všeličo naučím…. 

Ak to nerisknem, nič možno nestratím,.. ale ani nezískam….. nič sa nenaučím, nebudem mať žiadnu skúsenosť a budem si o pár rokov hovoriť: MOHLA SOM…“

Noty ostanú v šuflíku aj s mojimi textami a kresbami a to by bola škoda…. venovala som tomu príliš veľa času….. a mojim bývalým žiakom som sľúbila, že raz uverejním zo skladbičiek a textov noty…. a to nie hocijaké……. (-: Zatiaľ nebudem prezrádzať….. pš! Nápady mi už ľudia často ukradli…… Lúzri! 

Moja vydavateľka vo mňa verí….. je to hyperaktívna žena, ktorá oplýva hlavne človečinou…. môj projekt sa jej páči…. povzbudzuje ma, aby som tvorila nové a nové veci… teší ma, že som natrafila na takúto milú bytosť….. Takýchto ľudí, čo oplývajú človečinou je naozaj málo….. často žijeme vo svete skepsy a dravého ringu…..

Verím, že to bude dobrá spolupráca… dnes, piatok 13.4.18 je zmluva spečatená….

Myslím, že niet lepší dátum ako piatok trinásteho (-: 

Piatky trinásteho mali vždy pre mňa zvláštne čaro…..

A zdá sa, že na jeden taký budem spomínať…. (-: 

Ono si to už nájde cestu…….. 

Som si istá! (-: 

A na konci augusta sa všetko začne……… 

Fénix vyletí z popola… už sa rozbieha….. 

(-: 

○UPOZORNENIE: ČLÁNOK SA NESMIE KOPÍROVAŤ ANI VYUŽÍVAŤ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○