14 júla Amsterdaaam!

Ani neviem, kde sa to presne začalo..

Srdce burácalo, bilo na poplach… duša kričala.. akoby bola zamknutá v klietke.

Ak taký pocit poznáte, je to viac ako isté, že by ste mali čosi zmeniť…

Tu niekde sa to stalo….

Tieto riadky píšem na ceste z Amsterdamu do Toskánska…

Kde inde ako v lietadle sa Vám vybaví celý život…?

Žeby lepší nadhľad? (-: Lietadlo je ideálne na utrasenie si vecí v gebuli….

Milujem tieto oblaky,… ktoré padajú a menia svoj tvar….. sú hmlisté a rozplývajú sa. A za chvíľu miznú….. vtedy si uvedomujem, že je to tak aj v našom živote. Pominuteľnosť, nepredvídateľnosť a zmena… potom opäť stabilita.. a dookola (-: To je náš život!

V lietadle sa cítim vždy skvele! V hlave mám akýsi lepší tlak ako na pevnine….. (-: Žeby som sa lepšie cítila vo výškach, hahahaaa? Vždy sa teším, keď sa lietadlo prudko odlepí od Zeme…. Mnoho ľudí to má naopak. Ja si let užívam…(-:

A sny sa plnia! Pretože ja som nechcela ten stereotypný život, ktorý sa točí ako na páse…. dookola… bez radosti… vzrušenia .. chcela som vzlietnúť…

A to sa aj stalo…

Priznám sa.. zo začiatku som vôbec nemala plán čo bude ďalej…. Ale ono sa to tak poskladalo… aj keď, stálo to veľa námahy – prekliknúť gebuľu do úplne iného módu… skočiť do neistoty vyžaduje prekročenie komfortu. Ak toto prekonáte, scenár života sa začne turbulentne meniť. Je to ako v rozprávkach, kde skočíte do priepasti a zjaví sa nová krajina…. Zjaví sa, lebo ste uverili, že tam bude! ……..

……….

Spomienky preruší pristávanie do Amsterdamu….

V Amsterdame stratíte svoju identitu…. nie, žeby sme ju my slováci mali, haha (-: Ale tu je to skrátka pestré…….

Amsterdam je plný paradoxov… „Jesus loves you?“ Kde by sa to tu zobralo v meste plnom sexuálnej energie? Žeby irónia?  (-: Najskôr áno…..

Všade klavíre… A síce bol zamknutý akurát,.. a tak som si nezahrala, „nepošérovala svoj talent“. Nabudúce! (-:

Dávajte si pozor na ubytovanie… típek za ubytko zobral raz toľko…. nájsť dobré ubytovanie v Amsterdame a za prijateľnú cenu je fakt náročné…. Ak napíšete kritiku na ubytovanie, možno sa niečo zmení. Podľa toho, aký to bude človek. Niektorým ľuďom je to jedno, že majú na stránkach total brutal recenzie…. Za pokus to však vždy stojí!

Špinavé.. zaprášené.. taký prach som ešte nikdy necítila, ale to na fotkách nezbadáte (-: … na prespatie na 1 noc sa to dalo vydržať… ubytovanie malo dobrú polohu – to bol jediný bonus….. Vedľa mali žúrku. A tak sa spánok nekonal…  V Amsterdame na spánok fakt zabudnite…. (-:

Ako stvorené pre kufor,.. čo? (-: A potom ešte jedno takéto poschodie…. no zbohom! Už rátam každý schod… chvíľku mám pocit, že môj big kufor mi spadne dole a bude „zábava“…..

Najužšie schody aké som videla!!!

Uf.. a teraz dole….. táto mačacina sa mi pozdáva. Sedela tam každý deň…..

 

Za 80 eur na noc… no čo Vám poviem, … ako „zadarmo“ takýto luxus! (-:

… večerná óda na konzervu tuniaka…. vždy si zo dva pribalím…. nikdy neviete, kedy sa to bude hodiť…. (-: Mňaaaam…

Nočný Amsterdam je plný prekvapení. Oslovilo ma asi 5 chlapov, väčšinou černochov… a ten posledný ma presne oslovil 3 krát… mala som toho plné zuby! Chcela som si totiž urobiť pár fotiek. „Sorry, I want to be alone…“, odpovedala som slušne, ale mierne nervózne.. Chlapík mal v ruke plastový pohár s kávou, agresívne ju hodil na zem, otočil sa… a agresívne zabuchol dvere od auta…. Óóó…. poškodila som jeho istotu. Sorry! …. to som nechcela… Takú reakciu by som nečakala!

Chlapi tu majú vážne silnú mužskú energiu… Takú, akú som nezaňuchala ani u slovákov a ani u čechov, čo je pomerne zaujímavé…. sem tam pôsobia až agresívne. Je zaujímavé pozorovať zmeny v správaní v mužsko ženských vzťahoch… Nepozerajte sa moc na chlapov, očný kontakt je pozvánka k osloveniu. Čo by si slovák a čech nevšimol, černoch zaňuchá okamžite!

Ženy zase pôsobia trošku mužsky…. ak nerátam černošky, ktoré svojou sexi kolísavou chôdzou priam tancujú a zvádzajú mužov na „tanec“ svojou vyzývavou ženskou energiou… sú to levice! Sem tam sa aj ja obzriem za hlboký výstrih černošiek (-: Niektoré sú fakt sexi a ide z nich čosi hrozne sexi vyzývavé ….

Klobúky, dredy, extrémy aj neextrémy. Haha! A tu moje oblečenie neznamená extrém. Kým v Bratislave som priam predstaviteľkou extrémov, tu je moje oblečenie takpovediac „slabé“ ako čaj! (-:

Baví ma pozorovať mužsko-ženské úplne iné napätie…

Chvíľku sa zastavím vo výklade reštaurácie…. teda, ono to ako reštaurácia nevyzerá. Také sú tu iba ceny (-:

Chlapík okamžite vyjde von a nadväzuje konverzáciu… Hovorí, že mám pekné farebné legíny…

„Ahaaa.. to hovoríš preto, aby som sa najedla v tvojej reštaurácii..“, odpovedám….

„Nie.. fakt by som Ťa oslovil aj na ulici…. no naozaj…“, rozhutuje…

„Neverím Ti.. ale som hladná, takže to je jedno…“, smejem sa…

„Keby si sa naučila handsky, zobral by som si Ťa za ženu…“, dodáva…

„Ale ja sa nechcem učiť holandsky… nedá sa to ani zreprodukovať, holandština je ťažká už len na odposluch“, skúmavo ho pozorujem a bavím sa…

„Tak potom nič.. musíš byť ako holanďanka v tomto… hoci.. ty si oveľa krajšia. Ale máš podrezaný jazyk, … to majú všetky slovenky? .., pýta sa…

„Nie, len niektoré…“, smejem sa a celkom ma táto konverzácia baví…..

„To by som ja nezvládol… ale vieš čo? Bavíš ma…“, reaguje na moje odpovede.

„Môžem Ťa poprosiť o heslo na wi-fi?“, pýtam sa ho…

„A zaplatila si si ho????..“, tento krát sa baví on…

Zhrozene sa pozriem naňho… a nereagujem… ostávam zaseknutá…….

„Neboj sa.. to bol amsterdamský joke!  Však si si ho zaplatila! Máš objednané jedlo..“ (-:

….. ešteže tak…..

Jedlo je tu dobré…. chlapík už potom nekomunikuje.. má iné úlovky… postup má takmer rovnaký (-: Niektorých ľudí to odradí a odchádzajú. Niektorí reagujú naopak…..

Trošku sa v tejto doprave strácam… Holandsko je krajina bicyklov…

Tak kto má prednosť..? Kto ide skôr? …. pár krát ma skoro zachytí bicyklista…….

Attention!

Ktorý si vyberiete…?

A teraz scootre…. ja vyberám červenýýýý (-:

Sem tam je tu premávka tak hustá, že niekto na bicykli spadne… videla som to asi zo tri krát…. jazdí sa tu dosť divoko….

A občas vidieť aj niečo také…..

Amsterdam je pestrý. Uvidíte tu naozaj všetko…. Aj to, čo ste ešte nevideli.. – čo sa týka oblečenia… zjavov.. či účesov… atď.

Neustále veterné počasie je celkom náročné … pribaľte si teplú mikinu do dažďa a vetra……

Severný vítr už fičí……. (-:

Amsterdam Centraal station je umiestnená v strede mesta….

Nasleduje cesta do Elspeet….

Elspeet je úplne iný… malé dedinky vynikajú svojou zeleňou…..

Prestúpiť v Nunspeet a vlakovým šprintérom do Elspeet…  „Je toto Nunspeet…?“.. snažím sa dopátrať „pravdy“…  Stretnúť niekoho, kto hovorí anglicky… toť umenie…. (-: A teraz neviem, či iba nehovorí po anglicky, alebo či kýva, že to nie je Nunspeet…. (-:

Sedím a počúvam „dačtinu.“ Rozumiem iba jediné slovo. „Stacióón“… a potom zase ch rchupch…… Áno! To je holandština. V niečom podobná nemčine, ale málo… chvíľku sa zdajú niektoré slová podobné angličtine. Možno sekundu… cítim sa ako ufónec, čistokrvný (-:

Holandské vlaky „šprintérý“ idú z amsterdamskej Centraal station presne ako hodinky! Už len si na to príliš nezvyknúť (-: (-: (-:

Všetky lístky som kúpila on line. A oplatilo sa! Kódy cez čítačky fungovali… všetko až príliš dokonalo…. (-: Nezvyčajné…..

 

Toto dievčatko ma bavilo! Pripomenulo mi film „Kučeravá Sue..“…. (-: Cesta do Nunspeet pokračuje…

Elspeet.. väčšie stromy ako domy… Yeah! Ak si chcete užiť zeleň a bicykel… choďte do toho!

Holandská strava… Samozrejme výborné syry… Ale chute pre mňa zvláštne. Vezmem chlieb, a ono to je sladké… vezmem koláč a nie je dosť sladký…. skrátka – iné (-:

Cesta z Elspeet….

Amunai – tak sa zdá, že sa volal .. bol zo Somálska… vo vlaku som sa mu snažila vysvetliť, že nie som zo Slovinska,.. ale po 10 minútach som to vzdala. (-: Zaradil ma do Bosny. Už som si zvykla! Väčšina ľudí sa nechytá, kde je Slovensko… Nevadí…..

Každopádne bol rád, že stretol anglicky hovoriaceho človeka… v týchto dedinkách nezvyklé….

Cesta naspäť… všetko funguje…

Akurát sa mi nevracia z pásu na letiska kufrík… paradox, že v Prahe sa všetko poserie… Je niečo po polnoci… zhrozene sa pozerám na pás, zastavuje sa… niéé! „Oh, no!.. shiiiiiiit…“, kričia traja ľudia…

O chvíľu prichádza pán, na vozíku mi nesie kufrík… óúú! Šťastie!

Ale kufor celý rozbitý… veci sa vysypujú… zips nefunguje… mondie!

Nie! Ráno letím do Toskánska….

Pomóóc…

Reklamácia…. pán predomnou nemá ticket, tak sa rozčuľuje… únava…. mam pocit, že sa rozplače…

Zúfalstvo…

Vraj reklamácia rýchla..  do 10 dní mi príde domov nový kufor…. ibaže zajtra ráno odlietam do Ríma….

Uffffff……

„Takže je to v podmienkach prepravy, že sa to stáva…? Nemám sa Vám náhodou ospravedlniť, že som si vybral Vašu spoločnosť…?“.. rozčuľuje sa chlapík… Ufff… silná energia…. čakám.. dýcham…. rozbolí ma hlava….

Volám taxi…

Končí mi baterka. A do riti!

Ráno mám 2 hodiny na to, aby som zohnala nový kufor…

Super!

Moja ďalšia  cesta začína zasa mierne absurdne…. (-:

Je niečo po polnoci…. telo cíti únavu….

Teším sa na spánok…..

Pozdravujem Vás z ciest……

Pokračovanie zajtra….. Už mám zasa slabý signál (-:

Majte sa a dávajte si pozor na batožinu…

Baľte dôkladne a starostlivo….  veci, ktoré by sa mohli vyliať – dávajte do sáčku…

Celkom ideálne – mať príručný kufrík a nedávať ho do lietadla… niektoré kufre sa vrátili z Amsterdamu dobre zdemolované, iné sa nevrátili vôbec…