16 júna Aurasoma, či regresia,…??? Pár riadkov z Prahy o vďačnosti

Keď sa spätne obzriem dozadu – bolo toho fakt veľa. V poslednej dobe sa naozaj toho abnormálne veľa udialo a to vo všetkých rovinách môjho života. Každá terapia mi čosi dala. Musím uznať, že niektoré boli fakt drsné. Preto aj zmeny, ktoré mi do života prišli boli veľmi rýchle a iste pre všetkých ako aj pre mňa nečakané. Krok po kroku som si uvedomovala – v čom žijem a ako žijem a čo by som chcela zmeniť. Vlastne nie krok po kroku. Bola to taká búrka! Alebo zemetrasenie? Zmeny, ktoré prišli hneď po tom – ma posunuli ďalej – vpred. Hoci vtedy som to takto pozitívne nebrala. Motala som sa vo svojich motaniciach dosť dlho. Najskôr bolo treba si uvedomiť vzorce a programy, ktoré som v sebe mala dlhodobo zakorenené… Ak sa pozriete na svoju rodinu – vidíte určitý vzorec, ktorý sa možno opakuje. Uvedomenia sú niekedy príliš bolestné, ale potrebné…

No a odvtedy.. bolo toho naozaj veľa. Môj život hneď od začiatku zmenila Praha. Keď som tam prišla prvý krát s veľkým kufrom – vedela som, že čosi sa somnou stalo. Viete, že sa niečo deje, ale vôbec neviete čo…. Ale viete aj to, že čosi Vás tam láka, čosi – čo Vás robí šťastným. Bolo to volanie mojej duše. Po pravej podstate.. Zrazu som presne vedela, že tu som správne a aj keď… bolo mnoho pádov – moja duša vždy spievala blaženosťou v Prahe. Tu nastali zrýchlené procesy a zakaždým, keď som sa vrátila do Bratislavy – zažívala som peklo. Boli to prílišné extrémy. V Prahe som sa cítila doma, v Bratislave postupne ako cudzinec. Iní ľudia, iné názory na život, Praha má naozaj svojskú energiu, je to mesto srdca – tak ho nazvali mnohí – takže čosi na tom bude! Kým Bratislava je veľmi konštruktívna, nie je tu veľký priestor pre umenie – Praha je opak. V Prahe som teda naozaj veľmi veľa pochopila! A proces pokračuje…..

Od vtedy… či už to bola regresia, aurasoma, alebo hormonálna joga, či čínska medicína.. – je môj náhľad na život a celkovo zdravie človeka úplne iné. Ách, keby ľudia vedeli – ako ľahko si môžu pomôcť – neriešili by tie svoje sračky každý deň. A stačí tak málo. Stačí si hlavne na seba nájsť čas, stačí ísť trošku hlbšie do svojej duše a vy máte odpoveď hneď na dosah. Stačí použiť ktorúkoľvek z terapií a bádať. Lenže ľudia to berú ako slabosť! Každá terapia mi niečo dala, nech už bola akákoľvek – vždy som si z nej niečo dokázala zobrať pre seba. Veci, ktoré som absolvovala – mi otvorili oči!

Lenže niekedy to aj vieme, ale potrebujeme to čo vieme – počuť od iných….. Odpovede však máme v sebe! Niekedy sa však zamotávame, pretože sa nechávame ovplyvniť vzorcami. Takými, v ktorých žijeme….

Od vtedy… uplynul nejaký ten čas. A ja som vďačná za to, že som objavila to – čo teraz žijem……… Facky, ktoré som zažívala na Slovensku – sa už nikdy odvtedy nevrátili v tak intenzívnej podobe. Pretože mám rôzne nástroje – k pochopeniu ako aj psychiky či zdravia celkovo…… Ale pozor! Nikdy nehovorte nikdy!

S úctou a vďačnosťou……..

Napísané 26.10.16 v reštaurácii Maitreia, Praha………..