09 júna ♡Čo ma naučila čarodejka Príroda♡

V prvom rade by som chcela napísať toto: my všetci žijeme v akýchsi domienkách…. 

V domienkách, čo dokážeme a čo nie… Kto sme…. 

Ani neviem, kedy som prišla na nápad, že našu zanedbanú terasu zmením na oázu raja….. 

Bolo to koncom mája… Zobrala som motyku a hor sa…. Niečo s tým urobiť……… 

Priznám sa, rozptyľovali ma okolité poznámky, že vypestovať trávnik je náročné a že je to spletitá cesta. 

Delete!

Okolie často nie je motivujúcim elementom. Mnoho ľudí je uzatvorených do akejsi bubliny. A mnoho ľudí žije podľa svojich zakorenených presvedčení.

Veta „nedá sa to“ je uzatváracím článkom. Je to, ako by ste vyniesli súd. Vynášate ho ale iba sami pred sebou……… A tak sa iba presvedčíte sami v sebe, že „áno, skutočne ste vy alebo okolie  malo pravdu,… a tak to naozaj je….“

Odklepnuté!!!

.Nejde to…. To Vám predsa potvrdili mnohí………. Tak prečo by nemali mať pravdu…? 

——————–

Anyway…….

Rozhodla som sa, že to skúsim….

Veď ak to nevyjde = urobím to inak…. 

A tak som si pustila audioknihu a začala som pracovať. Ja.. Dievča z mesta… (-: nemajúca ani len potuchy ako sa sadia byliny, pestujú okrasné kríky či rastliny a už vonkoncom nie – ako sa sľachtí trávnik… 

Zo začiatku som bola z tejto fyzickej práce unavená. Boleli ma všetky svaly. Cítila som aj tie, o ktorých som si myslela, že ich ani nemám (-: Telo si však rýchlo zvykli a po čase som nepotrebovala ani posilku…. 

No ale…  Stále som mala v hlave to svoje „čo keď“… Volá sa to mentálna onánia… A robíme to všetci!

„Čo keď…. to nevyjde..?“ 

„Čo keď sa to nepodarí…???“ 

„Čo keď bude všetka námaha zbytočná..?“ 

Nebude!!!… Nikdy nič nemôže byť zbytočné……. Mojim učiteľom sa stal youtube. Stačí zadať „ako vypestovať trávniķ…“ V tom je youtube geniálny! Takto som začínala piecť aj bezlepkové chlebíky… 

Finta je taká, že receptov a návodov „ako čokoľvek urobiť..“ je na youtube milión. Musíte popozerať aspoň 10, 15 videí… potom začať skúšať… a potom urobiť „resumé“…. 

Ponaučenie z tohoto príbehu je jednoduché: neverte nikomu, dokonca ani sami sebe… my všetci žijeme v presvedčeniach…. 

Ako som pracovala so zemou, počúvala audioknihy – čosi sa vo mne menilo… Akoby sa mi prehrával celý život. Bola to taká bilancia…… Bilancia toho, čo bolo a čo sa už nesmie zopakovať a toho, čo chcem…… 

Začala som oveľa lepšie spať,.. ale aj chápať „súvislosti“… Vzťahy.. Príroda mi dala čosi, čo človek ťažko nájde medzi ľuďmi…. 

Pretože vzťahy limitujú role, v ktorých sme vyrástli….. Takto nás vyformovala spoločnosť. Doteraz stretávam ľudí z minulosti, ktorí ma vidia ešte stále v role učiteľky…. Je to ich pohľad, tak si ma zapamätali, je to ich Matrix…… 

Čo sa ale zmenilo, prestala som ľudí akokoľvek hodnotiť, .. my všetci to podvedome robíme, treba sa aspoň pokúsiť zastaviť v správny čas tie vety typu: „To by som ja nikdy neurobila“… áno, je pravda, že isté vzorce ma síce neustále iritujú,.. ale každý má na výber. Duše majú rôzne cesty…… Tak nechajme ľudí kráčať svojimi cestami.. nesúďme, nehodnoťme a nefrflime na nich…. 

Trávnik nakoniec vyrastal do krásy… A pre mňa bolo fascinujúce to pozorovať…….. ako zo semienok klíči tráva. Tá tráva, ktorá v predstavách mnohých ľudí „nikdy nevyrastie, lebo je na ňu už neskoro..“ 

Vtedy som si uvedomila, že človek dokaže naozaj všetko… Problémom je, že všetci sme otroci svojich vlastných presvedčení. Robíme si limity sami v sebe… a potom nám tie limity často podhadzuje okolie…… 

Faktom je, že experimenty a nové veci musíme skúšať znova a znova…  

AGAIN! A keď sa to nepodarí = treba si zapísať prečo..? A chybu nezopakovať. Omyl = nová lekcia a novy posun.

Čím viac omylov = rýchlejšie napredovanie v danej problematike a v novom experimente… 

No a potom .. prídu nové fázy… tráva vyrastie a čo ďalej..?

Musíme sa o to starať ako o vzťahy. Zalievať to.. pozorovať.. učiť sa z chýb a prichádzať na nové veci….. 

V druhej fáze som začala študovať trvalky….. okrasné dreviny…… ruže… a ako zachovať krásu záhrady…. 

Stala som sa milovníčkou japonských javorov dlaňovolistých…. menia farbu a každý je iný…….. ponúkajú každý deň svoj rôznorodý farebný svet… 

A tak oáza rastie do krásy…. 

Odvtedy vstávam s havranmi…. väčšinou krákajú v rovnaký čas, je to ako môj budík…. (-: 

Prvé čo pozriem rano sú moje „farebné krásky“… 

Potom ostrihám trávu… polejem… No a potom si zacvičím moju čchikung zostavu osem kusov brokátov…. pri rastlinách sa úplne inak cvičí. Každá má inú energiu… Posedím chvíľku pri javoroch… a eukalyptoch…. a potom si pripravím raňajky….. Je to čas na tzv.blooumání – ako tomu hovoria bratia češi….. Veď každý predsa ráno potrebuje počumieť „do blba“. A možno tak aj na niečo prevratné príde…. (-: 

No a potom sú tu škodcovia. Tak ako v človečom svete, aj v Prírode existujú škodcovia – mušky, múčnatky a kadejaké iné hávede, ktoré Vám to z času na čas skomplikujú. Pokazia. A pripomenú, že „pozor, číhajú tu nepriatelia“…. a musíme sa chrániť…

A tak som sa naučila, že na to, aby ste nemali vošky = sú potrebné lienky… či osičky… Lienky požierajú vošky…. A tak som včera jednu lienku odchytila. Pre istotu! (-: 

Zlepšováky na mušky nájdete v mojom ďalšom článku… Mušky ma naučili, že sa treba proti parazitom chrániť. Ako aj vo svete ľudí… 

Existujú ľudia, ktorí Vám budú vzdy a zakaždým kaziť Vaše nápady, znehodnocovať ich, „ironizovat a sarkazmiť“ – obľúbený to šport ľudí, ktorí odmietajú zobrať zodpovednosť za svoje slová, budú frfľať,  vyciciavať a požierať Vašu motiváciu, až kým nezhnije….. Budú proste ako tie mušky…. Veľmi prefíkané, budú mať stratégiu a ničiť zdravé zárodky krás…. Ak na mušky začnete striekať postrek, oni prejdú na inú rastlinu…. Menej odolnú… A tak je to aj s parazitami v ľudskom svete…

Budú tu vždy… Ale nesadnú si na každý kvet… Musia mať na svoj rast dobré podmienky = nesmieme parazitom dovoliť, aby nám vošli do podvedomia a začali nahlodávať našu myseľ….

Sledujem, že tento článok nemá konca…. Muškám a parazitom sa ešte budem venovať. Je to dobrá metafora……. 

Príroda nás učí cyklom. Nič nie je stabilné.. A zmena je základný hybný činiteľ. Slnko. Vietor. Búrka. Krásny rast. Neskôr mušky. Boj. Kvety. Jeseň. Iné farby. Či chceme alebo nie, všetko podlieha zmenám.

Práve o to viac by sme sa mali tešiť z maličkostí, ktoré prináša život…  Majte sa a chraňte si svoju záhradu vedomia… polievajte ju a strážte…  

☆Ufónica Kity☆

○Upozornenie: tento text a rovnako aj fotografie nesmú byť kopírované ani využívané pre komerčné či iné účely – bez súhlasu autorky… ○