07 nov HUDBA AKO BEH NA DLHÉ TRATE
Najskôr.. máte veľké odhodlanie.. Nápady, radosť, túžba zažiť niečo nové, kamsi sa posunúť. Túžba.. Tá je hnacím motorom. Bez túžby všetko hynie. Túžba je hnacím motorom číslo jedna. Budem behať, lebo mi to prináša to, hento, ono.. Budem hrať, lebo mi to prináša to, hento, ono,.. Budem behať, lebo vtedy som sám so sebou. Budem hrať, lebo vtedy som v tej svojej bubline, kde prehovára moja duša. Budem behať, lebo je to pre mňa meditáciou,.. Budem hrať, lebo je to meditácia mojej duše. Vtedy.. sa všetky emócie objavujú viac ako inokedy. Lebo som sama so sebou. Lebo cítim svoj pulz, svoj tep. Cítim svoje telo. Cítim svoje emócie… Keď však začnete príliš veľa behať, či hrať, skĺznete do druhého extrému. Môžete sa príliš rýchlo unaviť! A robiť akúkoľvek hudbu na Slovensku – to je veľmi odvážne! Ale odbočila som.. Chceme behať. Nesmieme si dať príliš rýchle tempo, lebo by sme to mohli na úvod prehnať, nedostatočne si rozložiť sily na svoju dlhú cestu. Príliš rýchlo by mohlo dojsť k demotivácii. Tak ako v hudbe. Únava. Vyčerpanie….. Príliš rýchlo sme iba chceli dobehnúť.
Znova. Znova. Skúšanie.. Znova tá istá trasa za iných podmienok. Nikdy nie je rovnaký pocit. Stále tá istá koncepcia koncertov – nikdy nie rovnaký pocit. A potom to príde…..
Mrazivý orgazmus! Zrazu máte pocit, že ste pochopili systém behania, ako reaguje Vaše telo na trasu, na určitý počet kilometrov, na rôzne počasie… Zrazu sa tajomná kontrolka rozsvieti a Vás ovlaží ten tajomný pocit obrovskej blaženosti, ktorý sa ani nedá opísať. Neviete čo to je. Ale chcete aby sa to opakovalo. Chcete, aby sa to vrátilo späť.. Lebo chcete byť opätovne šťastný.
Nie, vôbec nejde o počet kilometrov. Nie, vôbec nejde o počet odohraných koncertov. Každá produkcia je iná, za iných okolností, tak ako aj beh – vždy inak s tou istou trasou – ale vždy iný……..
Nie, vôbec nejde o výkon, či ste zabehali desať, alebo sto kilometrov, ide o pocit, ktorý Vás robí šťastným,…
Lenže…
Niekedy treba aj trasu zmeniť. Nie je to nič negatívne.. Iba treba vyskúšať čosi nové, iné, ako aj zmeniť obuv, oblečenie, či prehodiť hudbu v prehrávači počas behu,… Tak treba aj stále rozmýšľať v hudbe. Ľudia Vás totiž niekedy s niečím identifikujú. Možno vy sám sa začnete identifikovať s tým, čo robíte. Ja som hudobník, ja som bežec…
Ale viete čo? Všetci sme nakoniec bežci…. ako prebehnúť svojim životom?
Veľa toho vidieť? Vyskúšať mnoho trás? Či použiť skratky? Len to skúste… skratky sa väčšinou nevyplácajú. Vesmír Vám to vráti aj s úrokami, nebojte sa!
Nejde o to nakoniec – koľko toho vidieť na svojej ceste… Nie sme predsa nejakí zbierači zážitkov. Ide o samotný pocit, ktorý máme pri jednotlivých činnostiach. Nakoniec – často meníme svoje úlohy. Identifikovať sa s niečím – to nie je žiadna výhra. Ani v behaní, ani v hudbe. Lebo beh – to je celoživotná záležitosť. Ako aj hudba. Hudba – to je vlastne beh na dlhé trate. Neohraničená.. Nemá hraníc.. Jednotlivé žánre sa prelínajú.. vždy je možnosť, ako ísť ďalej, ako sa ďalej posunúť, len sa nezaradiť do nejakej škatuľky. Mohla by byť pritesná, ako aj topánky, ktoré nás pri behaní donedávna netlačili… A zrazu nám nie sú dobré!
Hudbu vnímam ako beh na dlhé trate… Nekonečná cesta putovania zákutiami našou dušou, ktorá splýva so svetom iných bytostí, prelína sa, plávame vo svete duší, emócií.. vylaďujeme sa ako rádiá…….. na to správne A so správnou frekvenciou:-)
Vytrvať, vytrvať, vytrvať…
Ste unavení? Zvolili ste si náročnejšiu cestu? Nebojte sa, pri najbližšom tréningu pocítite, že ste sa zase niečo nové naučili……….
🙂
Svalovica,.. únava.. Bolesť však vystreda čoskoro svetlo…
V bolestivom tele zrazu pocítite ten tajomný mrazivý pocit a presne viete, prečo to robíte, zrazu všetko dáva zmysel…
Kocka po kocke,..
Len ich nechcite poskladať priskoro! Lebo takí sme niekedy my ľudia………….