HUDBA NÁM DÁVA KRÍÍÍÍÍDLA!

„Pani učiteľka, dnes kde poletíme? Do akej krajiny?“, prehovorila malá Zuzka. A tieto otázky najviac milujem:).. Lebo ma prenesú do iného sveta! Deti ma vždy prenesú do ďalekej dimenzie zázrakov, kde je všetko možné. Deti.. často skúmajú zvuky. „A čo sa stane, keď stlačím toto?“.. Áno, niekedy ma to hnevá, lebo chceme ísť ďalej a napredovať. Ale deti sú také… Plné otázok. Iných svetov. Radi objavujú svet zvukov, hudby, celý svet. Občas mám pocit, že by sme sa od nich mali učiť! Objavovať.

 

Lenže… my sa niekedy tvárime príliš dôležito a radi sa počúvame, lebo zastávame akúsi rolu, ktorú treba ustáť v spoločnosti. Masky! A naučíme to postupne aj deti. Aby sa správali tak, či onak, aby neprejavovali emócie, neplakali, nesťažovali sa, aby mali disciplínu, lebo mnohí si myslia, že prejavenie emócie znamená slabosť. Proces objavovania je veľmi dôležitý aj pre samotné dospelé človečiny. Stále objavovať, spoznávať, hýbať sa a neustávať na mieste, aj keď niekedy máme pocit, že už všetko dôverne poznáme. Všetky vône, chute, .. príchute života celého taký aký je vo svojej podstate. Plný paradoxov. Farieb. Vôní. Jednoducho pestrosti.. Ale my nie! My sa prirýchlo uspokojíme…….

Lebo zabudneme objavovať… Prirýchlo sa točia veci naokolo nás. Nastáva kolotoč povinností.. Iba niekedy, keď nám telo povie to svoje „dosť“ – sa situácia zmení. Zrazu – sme schopný zase objavovať, počúvať sa a hlavne… obzerať sa naokolo.

Pýtame sa zrazu – Kde sa stala chyba? Chceme takto žiť? Nastávajú otázky o zmysle života, prehodnotenie, analýza, niekedy nás to predsa len zdemoluje. Vydýchneme si, keď tempo ustane a máme pocit, že zase začíname „žiť“…

„A pani učiteľka, čo je to vlastne šťastie?“, takúto otázku som dostala nedávno,…….

A viete, že som veľmi zarozmýšľala? Čo je to šťastie? Nuž… na to by si mal asi každý zodpovedať sám….

Pre mňa sú to maličkosti života, keď zistím, že deti nám vlastne dávajú veľa otázok, ale aj prínášajú odpovede.

A keď sa tie veľké detské očká uprene zahľadia na mňa so svojou otázkou z ich zázračnej krajiny …

Pochopím niekedy mnohé veci,…………

Že najväčším šťastím v živote je vnímať maličké záblesky života a postupne z nich urobiť skladačku…………..

A zrazu to všetko dáva zmysel,……….

Bez otázok,…………………