Posledné dni sú trošku bilancujúce… naplnené obrovskou vďačnosťou…. akou cestou kráčam.. čo mi všetko Vesmír dal a neustále dáva.. kam kráčam..

Cítim veľkú vďačnosť za nedokonalo dokonalú minulosť, ktorá ma dostala tam, kde stojím teraz,.. hoci vždy je čo vylepšovať a je to cesta bezhraničná.. cesta objavovania nových možností…

A keď ma napĺňa euforická vďačnosť, užívam si ju! Ako malé dieťa….

Chodím po parku. Tancujem v tráve. Cvičím čchikung a či jógu, inokedy len improvizujem alebo pasívne sledujem východ a či západ Slnka…. maľujem obraz.. niekedy bežím…  ovoniavam stromy… preciťujem prírodu.. spev vtákov.. ležím v tráve…. pozerám na oblaky.. dýcham svet…  a fotím všakovakééé nádhery……

A často ma niečo inšpiruje! ♡♧◇♤

Napríklad toto mi niečo pripomína.. Žeby sme sa báli zažiariť občas ako tento jediný tulipán… ???

 

Žeby syndróm vlčieho maku? Keď sú maky krásne a veľké – buuuuum! Zotneme ich.. Niekedy sa bojíme byť rozdielni, iní… než sa od nás očakáva…. spoločnosť je takto nastavená… V ľuďoch občas drieme závisť a keď niekto napreduje, šup ho naspäť!

Ale prečo? Prečo máme občas strach robiť veci, ktoré nerobí väčšina? …..

Moje myšlienky preruší vôňa…..

Orgovááááán….

Mňam!!!!! Áááaaaaa…. dýcham plnými dúškami. Je to ako afrodiziakum…

A túto vôňu milujem! Je nenapodobiteľná… Skláňam sa pred touto voňavou nádherou (-:

Sme ako ten jeden kvietok na orgováne…

____________

Spolu však vytvárame celok…. ako tieto malé kvetinky……. ovplyvňujeme sa.. učíme sa od seba… A aj ten najväčší nepriateľ nás dokáže obrovsky posunúť… malé kvetinky vytvárajú dokonalý celok.. sme zodpovední sami za seba, ale sme kockou do skladačky puzzle..

______________

A táto biela… podobá sa na anjela (-: Dokonaléé ♧

A teraz v inej farbe!

_______________

V svetle žiariace listy… Slnko spraví dokonalé kúúzlooo kúzelnéé…..

________________

Voňavo zelená tráva…. spomienka na detstvo.. hory.. lesy… bosé nohy …. a veľký svet očami malého človiečika plného zvedavosti… Až neskôr prichádza „patrí sa“… „musíš“.. „nesmieš“… a malého človiečika sformuje spoločnosť do požadovanej podoby…. Cesta je k návratu je možná! Ak sme vo svojom srdci…. Neísť podľa srdca = mentálne zomrieť. Mnohí teda žijú, ale ich duša dávno zomrela……

_______________

Spomienka na kvety vo vlasoch…. hry v tráve plné Slnka a radosti v srdci♡

__________________

A keď sa s ňou pohrá vietor,.. urobí jej účes…

________________

Pamätáte? Púpavové vence! Júúúj, koľko púpav sme na ne zneškodnili, .. len aby sme mali voňavú nádheru vo vlasoch… Mondiééé (-:

____________________

Kúzelnééé… Dýchajú, žijú, menia farbu ….. komunikujú s nami… počujeme ich?

________________

Niekto zabudol bábiku. Žeby symbolika?

Mali by sme milovať Zem.. život samotný.. porozumieť alchýmii života však vyžaduje pozorovanie a zastavenie sa…. napojenie sa na Zdroj Vesmíru je vlastne úplne prirodzené…. deti ho majú.. len my sme naňho zabudli. A často chceme aj deti sformovať do čohosi neprirodzeného. Môžme im ukázať cestu, ale nemáme ten voz v rukách. Sme sprievodcami, … Nezabúdajte na to! Spomaľ človeče,.. len tak ucítiš mystiku života v napohľad všedných veciach…. a pocítiš šťastie♧…

__________________

Pozerať sa na oblaky je kúzelné.. chvíľku vidíte draka, chvíľku anjela. Skoro ako v našom Matrixe. Záleží,.. čo chcete vidieť… či šedý tieň, alebo aspoň kúsok svetla na druhej strane…. preto máme každý úplne inú realitu…….

__________________

A ešte záleží na uhle pohľadu… z akej strany sa na problém pozriete…….

___________________

Idem z parku. A čo nevidím? Čakajúceho psíka, ktorý má v pohľade oddanosť aj očakávanie.. Akoby hovoril: „Pánkovia ma tu odložili… prečo ma nezobrali do parku? A kedy sa vrátia? Vrátia sa? )-:“

___________________________

„Som akýsi smutný…. ale trpezlivo čakám. Čo mi ostáva? Snáď ten môj „Godot“ príde skoro (-:“…

____________________

V tom som zbadala inú nádheru!

_______________

Chvíľku mi aj zapózovala…

________________________

Zatancovala…

___________________________

Zadívala sa na mňa…

_________________________

Akoby mi chcela niečo pošepkať …

___a zmizla…… _______________________

A ja som objavila ďalšiu pestrú „kúzelnosť“.

Ako život sám. Dávajte si pozor, aby Vám tá pestrosť priskoro nevybledla… Alebo nedávajte? (-: Vlastne.. užívajte si ju!

__________________

Pretože ona môže vyzerať takto:

_________________________

Ale hneď o pár minút aj takto…

Oboje je správne… to všetko sme my… Neexistuje správne ani nesprávne… je iba plynutie… A vždy je to naša predstava a naše videnie. Občas sa stáva, že obrazy sú príliš rýchlo šedivé.. ak sú pridlho šedivé,.. časom sa dostanú do čierno – bielej polohy. Ak nie sme schopní vidieť zase pestrosť a vidíme všetko čierno-biele, tu nastáva problém… pretože život taký nie je….

Bude taký, aký si ho vytvoríte…

Máte to vo svojich rukách (-: Ale s vedomím, že existuje čosi mocnejšie ako my. Akcia, reakcia. Vesmírne zákony nás dajú „na poriadok“… (-: Prijatie tieňa, .. pretože to vsetko sme my. Akceptácia šedosti, aby mohla prísť pestrá svetelná nádhera. Nelipnúť ani na jednom a ani na druhom. Toť – výzva (-: a celoživotné vzdelávanie…

Želám Vám, aby ste nachádzali pestrosť a veľkosť v tých drobných a minimaličkých okamihoch života, ktoré robia život krásnym, radostným a pestrým a kúzelným mystériom…

A keď to občas aj tak nie je, prijmete do života aj to šedivé… aby ste zas videli kontrast……

Príjemný vzlet! (-:

Na obrázku hore môj radostný jump na staro-novom bratislavskom moste♤♡♧◇☆ Žiadna fotomontáž (-: Yeah! Ja milujem mosty!!!!

Foto: mojeee! Fotené v Rigierovych sadoch..

V Prague♡

Na smrť unavená a precestovaná, ale vďačná… ♡ alien(ka) Kity..

Pozdravujem Vás.. mávajte sa slnečne (-:

S vďačnosťou v srdci….

(Napísané 4.5.17 už vo vlaku na Wien.. cesta pri písaní blogu ubehla rýchlo. Ale taký je čas. Relatívny…. niekedy moc uteká, inokedy sa vlečie… Huncút je to!)