Kolaps…???

Kráčala som peši už dosť dlho… Keď som v kabelke hľadala vodu, zistila som, že moja smoothie zostala v kuchyni na stole…. 

Super )-: … tak som bez tekutiny! 

Neskôr sa ozvalo moje brucho, chcelo ísť na wc. Trebalo ešte vydržať. K Riverparku bol ale ešte hodný kus cesty…. 

Obyčajne poznáme svoje limity. Lenže v takom teple idú všetky limity bokom.

Zvalila som sa na prvú lavičku, bola riadne nahriata Slnkom, … a predýchavala som tento divný stav… 

Čo teraz? Vrátiť sa domov je riadny kus cesty. Moje brucho hlásilo poplach….

Sledovala som moju myseľ. Bola chvíľku v panike….. Kreovala scenáre, ako odpadnem, všetci ma potom uvidia, proste bude to prúser…. Tento hlas bol nemilosrdný…

Ak Vám je zle – napadnú Vám tisíce takýchto scenárov. Navyše, minulý týždeň som videla odpadnutého turistu a kým prišla sanitka, dotyčný zomrel….. Toto ostro vstúpilo do môjho podvedomia. A ozvalo sa to v čase, kedy sa mi to vôbec, ale vôbec nehodilo… 

Neprepadať panike! 

Začala som sa obzerať po ľuďoch,.. a začala som rozmýšľať, ako si vypýtam vodu….. Ako asi budú reagovať? Zastavia mi vôbec?  Majú vôbec vodu? Celkovo mám problém poprosiť o pomoc…. A tak som sa iba tackala od lavičky k lavičke. Cítila som to strašné Slnko…. Snažila sa dýchať… A myseľ zamestnať. 

Tajomné hlasy mysli, ktoré kričali rôzne scenáre – tu boli znovu…. 

Bola to zaujímavá hra s mysľou. 

Musíte ju presvedčiť, že to zvládnete…. Dýchať. Sústrediť sa na nohy… V mysli opakovať kombináciu slov, ktoré Vás upokojujú… takto aspoň trochu zamestnáte hlavu….. 

Kŕče v bruchu však pokračovali. Pripadala som si ako na púšti, kde už máte fatamorgánu, že vidíte vodu….

Od lavičky k lavičke a veľmi pomaly… 

Už som nemala pred sebou cieľ Riverpark, bolo to len od lavičky k lavičke….  A táto stratégia sa ukázala ako účinná. Krok po kroku cesta ubiehala. V hlave som mala všetko to, čo som sa naučila. Reflexnú terapiu, … rôzne meditácie a prácu s dychom.. masáž brucha… atď. Slnko však všetko komplikovalo… 

A čo keď telo chcelo vyhádzať nepotrebný obsah…. telo nepresvedčíte, že nepotrebujete na wc….. 

Už som sa pomaly obzerala, kam v prípade núdze.. no ale na La franconi veľa možností nemáte…. buď to risknete niekde na videnom mieste,.. alebo vydržať… 

Za iných okolností by som to dala víťazne. Teplo a Slnko ma ale úplne dostali…. 

V poslednej chvíli som konečne videla Riverpark. Vošla som hneď do prvej reštaurácie, zaujímavé, že moje telo zrazu bolo v pohode. Psychológia je mocný fenomén…. Telo už vedelo, že je po súboji….

Po piatich minútach už bolo všetko ok….. Telo sa naštartovalo a fungovalo ďalej….. cestou naspäť som si aj prechádzku užila… 

Pre mňa to bola lekcia, ako sa z takej situácie poučiť. Ako hlavne mentálne ísť na to, keď je telo v stave núdze….. Ak prepadneme panike, skončili sme. Možno naozaj odpadneme, príde sanitka a zobudíme sa v nemocnici….

Ale ak sme schopní zapájať dýchanie, hlboké, vedomé, pomalé – telo trochu dostane šťavu…. na chvíľku……

Rozmýšľajme o riešení – nie o tom, aké to bude, keď….

Hlava totiž automaticky akoby prepne do takéhoto modu drám. Pritom sa ešte nič nestalo…  Ale v hlave už máme pripravenú takúto „realitu“ a telo na ňu odpovie patričnými signálmi. Už sa nebude chcieť vzchopiť …. začne sa Vám pravdepodobne zhoršovať zdravotný stav..  a je možné, že fakt niekde odkvecnete…. 

Čo robiť? Zavolať niekomu? Kým ten niekto príde, zas prejde určitý čas…. To Vám nejako extra nepomôže….. 

Na Samsungoch existuje SOS. Tlačítkom na boku, ktoré stlačíte 3 krát  – vyšle mobil SOS správu,odfotí obrázok z prednej kamery a zadnej kamery, vyšle dotyčnému/dotyčnej mapu. Jednoducho si nastavíte jedného človeka, ktorý takýto SOS signál dostane…. Je to dnes asi dôležitá vec, človek nikdy nevie do akej núdze sa dostane… 

Ak ste v takomto prúseri, myseľ prepnite na riešenia…. Vyhľadať najbližšiu reštauráciu, kaviareň.. niekoho skúste osloviť,.. atď…… 

Každopádne…. pre mňa to bola lekcia, … uvedomila som si, čo sa deje v mysli človeka, ktorý je zrazu v núdzi……. Ako myseľ reguluje telo…. Ako sa vieme naprogramovať a zhypnotizovať sami seba – aj pozitívne, ale aj negatívne… 

Telo sa vie rýchlo pozbierať, musí mať však všetko potrebné…… 

♡Majte sa a dávajte si pozor v týchto horúčavách♡

Ako sa hovorí:  pomaly ďalej zájdeš… (-: A slimáci to vedia! (-: 

☆Ufónica Kity☆

☆UPOZORNENIE: TENTO TEXT  (A ROVNAKO AJ FOTOGRAFIA) NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ, .. ANI POUŽÍVANÝ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○