Nástrahy hypersenzitivity…

Odjakživa som vnímala nejaký,.. na pohľad – neviditeľný svet.. 

Bolo tomu tak už v detstve. Ale v detstve neviete, či ste tak celkom normálny, .. keď máte rôzne fantázie, predstavy.. a potom sa Vám zdajú v snoch odkazy, ktorým porozumiete až vtedy –  keď sa to snové uskutoční v realite..

Podobne ako mnoho hypersenzitívcov, bola som vychovaná v kresťanstve… a moja hypersenzitivita tu nejako zaspala. Snažila som sa skôr potláčať moje vnemy, nadmerné cítenie, .. veľmi mi pomohla hudba, maľovanie…. 

Potom prišiel šialený čas štúdia na konzervatórium… Tam sa to ešte ako tak dalo… Ale potom tá ťažká Vysoká škola! Zarábať si na živobytie a popritom študovať – to bola skoro samovražda! Nebol čas na skutočné ponorenie sa do štúdia,.. nebol čas ísť do knižnice, .. počúvať Wagnera či Mozarta .. a čumeť do blba… Bol to život naozaj pestrý,…. kde sa striedalo mnoho scénok….. 

Bohatý  emocionálny svet ma valcoval. Viac ako som chcela.. 

Vždy som veľmi vnímala, ako emócie intenzívne cítim na tele… A ako sa mi mení podľa emócií zdravie – a to vo veľmi krátkom čase. Bola som takým nasávačom emócií…  

Pri konfliktoch – bolo to, akoby zakaždým niekto hodil do môjho srdca kameň…… Cítite to akoby na fyzickej úrovni. Často ste tak z emócií iných na krátku dobu paralyzovaní a musíte vyvinúť mnozstvo metód, aby sa Vás to nedotýkalo veľmi intenzívne.. Je to zradný a náročný trenažér…

Pri smútkoch som často nasala smútok druhých… 

Pri hnevoch a skrytej agresii v okolí som často cítila vyčerpanie.. 

Pri scénach vo filme akoby sa ma to všetko dotýkalo veľmi intenzívne..

Mala som odjakživa pocit, že mám celé bremeno sveta na ramenách…

Akoby som sa na krátko premiestňovala do iných bytostí cez oči, pohľad, krik, slzy… a často mi z toho nebolo dobre…… 

Hypersenzitívni ľudia nie sú úplne zakorenení do seba.. Ich vnímanie skáče z jedného miesta na druhé….. Akoby pozornosť bola všade, vo veľmi krátkych sekvenciách… Všade a zároveň nikde… Je to plné paradoxov.. 

Zlá sústredenosť na zdanlivo dôležité veci… 

Nadmerná sústredenosť a vnímavosť na veci skryté…

Vysoká empatia, ktorá je niekedy na škodu… Je to kontrolka. Vždy som presne odhadla, kto klame. No a tu môže byť tiež problém. Pre niekoho prelžitý svet sa zdá ten normálny..

Často pretlak emócií…. Pre dieťa veľmi neidentifikovateľné smútky, ktoré sa striedajú s eufóriami….. veľmi rýchlo.. 

Vzťahovačnosť… všetko si ťaháte na seba. Celý svet… 

Až dnes chápem, ako to je!!!

A kto naozaj som….

Stálo ma to to, čo ma to stálo,.. veľa bolesti… 

Hypersenzitivita je jav, o ktorom sa nehovorí. Mlčia o ňom často dokonca psychológovia, terapeuti,… A ľudia s týmto darom sú považovaní za precitlivelých podivínov….. 

„Musíš sa viac obrniť, aby sa Ťa to nedotýkalo…“ .. často som to počula hovoriť mnoho ľudí na moju adresu… 

Takto urobíte najväčšiu chybu!

 Idete totiž sami proti sebe…. 

A potom to príde…

V určitej etape Vášho života Vám to všetko vybuchne ako tlakový hrniec…

Boooom!

A ste nútený niečo robiť…. sám so sebou…

Otvárať rany je dlhý proces…

Počúvať sa…

Chcete stretávať podobné – bytosti, ktoré vidia svet tak ako vy. Kde sú? Sú nejakí..? Začnete sa cítiť osamelo.. Divne….

Chcete zažívať plnohodnotné skutočné city aj od tých druhých,.. ale vidíte často masky, svet pokrytectva, .. ktorý sa zdá iným ako ten „normálny“ .. To len pre Vás je to svet Pekla, v ktorom žiť nechcete..

Chcete dostávať od okolia lásku, svetlo,..  ale často dostávate  len štuchance…. Raz do tváre.. Raz do ramena.. Raz do hlavy.. Témy sa menia,…. ale niečo zostáva rovnaké….

Neprijatie…. určité nepochopenie…. 

Zobudilo ma z tejto situácie cestovanie…. 

Niekedy musíte odísť z prostredia, kde žijete, kde ste vyrastali… musíte odísť, aby ste sa znovu na chvíľku v cudzine stali cudzincom….

Začala som sa meniť. Snívať. Chcieť žiť inak. Zobúdzať sa. Moja duša chcela byť vyjadrená. Chcela byť naplnená… 

Začala som stretávať iných ľudí a zažívať iné veci.. 

A vtedy sa stala zmena!

Ak ste úprimní k okoliu a sám k sebe – začnete priťahovať podobné bytosti. A neverili by ste – keď niekedy počúvam príbehy hypersenzitívcov – vidím v nich seba.. Okolie má tendencie tento typ ľudí udupávať. Záleží už len – čomu uveríte…

Ak nemáte v okolí pozitívnych ľudí pre svoj duchovný rast,.. môže to prejsť do sebadeštrukcie. Začnete sa zožierať,  byť frustrovaní, jednoducho sa začnete postupne potápať a strácať  v tom všetkom – ako loď, ktorá sa stratila v bermudskom trojuholníku… 

No čo je najhoršie – začnete sa prispôsobovať..

Tie opakujúce sa vzorce spoločnosti si začnete osvojovať…. 

Na malú chvíľku to dokonca funguje! Ale potom to zacítite. Je to len ilúzia! Toto nie ste vy! Nemáte totiž skutočný pravdivý vzťah sami k sebe…. 

Chcela som žiť iný život. 

A tak som ho postupne menila..

Tak, ako to duša chcela a cítila. 

Občas sa to zdalo, že to nedávalo zmysel. 

Až po čase sa moja puzzle poskladala do skladačky a jednotlivé  kocky začali postupne dávať zmysel! 

Za rok a pol som vystriedala mnoho techník práce s telom, mysľou,.. vzdelala som sa v psychológii,… aromaterapii,.. masážach,..  zažila som mnoho workshopov,… stala som sa bádateľkou vlastných emócií a aj tela… Študovala som veci rôzne…

Ale časom som pochopila to hlavné, .. a to že hypersenzitivita je dosť zaujímavý fenomén a často ani terapeuti s ňou nevedia pracovať.

Mnoho ľudí s hypersenzitivitou je totiž vnímavejších ako ľudia –  čo sa venujú rôznym terapiám….. Znie to zvláštne,.. ale ukazuje sa, že hypersenzitívci majú fakt mnohé dary! Oni ich často ale nevedia používať, …  často nie vo svoj prospech…  o tie schopnosti dokonca nestoja, veľa krát sú im na príťaž.. 

Prečo? Lebo im tieto schopnosti pripadajú akosi celkom normálne…. Preto si ich často necenia. Nevedia totiž z nich vyťažiť to pozitívne. Majú predsa spoľahlivý radar, ktorý slúži ako ich kontrolka. Žiaľ,.. tento radar ich často dostáva aj do prúseru…. Je to jednoducho príliš bohatý emocionálny svet… Títo ľudia sú v hĺbkach.. Vidia skryté…

Hlbočiny sú však zradné a občas prinášajú takmer deštrukciu. Emócie Vás totiž niekedy ťažia a potápajú Vašu loď ako Titanic… Treba sa naučiť ich recyklovať.. 

Moja cesta viedla nakoniec k pochopeniu, že hypersenzitivitu treba milovať…. a rozvíjať…. treba rozoznávať pomoc druhým od energetického upírstva a naozaj počúvať v sebe rôzne signály –  a to  bez tendencie myslieť si, že je to paranoja….. 

Často sa uzemňovať.. očisťovať… robiť rôzne vizualizácie…

Dobíjať si baterky…

Často chodiť do Prírody… 

A hlavne dať na ten svoj hlas….. 

Ten vnútorný radar bude vždy správny……. 

Poznať svoje MUSÍM, MÔŽEM, NESMIEM, CHCEM A POTREBUJEM… 

Je to dar…. 

Strážte si ho … on Vás nezradí! (-: 

Prijatie tohto daru nakoniec prinieslo v mojom živote najväčšiu zmenu…. 

A život začal pulzovať úúúuplne iným rytmom….

Ukázali sa mnohé cesty….

Stále je čo objavovať………

Občas je to náročné v tejto dimenzii plnej hier a naprogramovaných vzorcov držať si tú svoju líniu..

Teraz si svoj dar užívam ako viem…. 

A preto ho zdieľam aj s inými…. 

Moja misia ukazovať cez vlastnú zraniteľnosť cestu iným – sa však začína napĺňať…… Ako aj misia vyjadriť sa cez hudbu, obraz, pohyb..

Je to môj svet, v ktorom som šťastná a nikto mi ho už nezoberie! Som zaňho vďačná! Môj zmysel života,… ktorý mi dáva naplnenie… 

Je to často neľahká cesta.. Ale niekde v hĺbke duše viem, že idem správne! 

Všetko zlé je na niečo dobré! Ktovie.. nebyť prekonanej bolesti, možno by som tento článok nikdy nenapísala…. 

Možno by to nedávalo bez prežitých skúseností zmysel…..

Odhalenie sa – vždy prinesie prekvapivé dôsledky…. 

Buďte úprimní a očakávajte – čo sa bude diať… 

To iba strach nám niekedy hatá cestu …

Verím, že tento článok si nájde ten, kto má…..

Vždy tomu tak je…..! 

 

Majte sa…. (-: 

☆Ufónica Kity☆