15 jan O šťastnom dievčatku a kreativite….
Už vyše rok skúmam podrobne proces kreativity….
Nedávno som učila jedno malé dievčatko maľovať….. Bola som prekvapená, ako sa deti rýchlo učia……
Maľovali sme chvíľku spolu…
„Musíš sa v obrázku stratiť…“, vysvetľovala som jej ako vnímať maľovanie….
„Ako stratiť..?“,.. nechápala
Chvíľku ma pozorovala….
Najskôr mala otázky: „A keď sa mi obrázok nepodarí..?“, pýtala sa ma niekoľko krát….
„To nie je možné! Môžeš ho tisíckrát akrylom premaľovať… vždy bude iný…“
Potom bolo dlho ticho…
Hrali sme sa s kvapkami… Hovorila som jej, že je to spôsob ako vypínam svoju myseľ. Pozerám sa pri maľovaní ako sa odráža svetlo… a postupne sa vnáram do obrázku….
„Hm.. a robíš to aj keď si nervózna..?“, pýtala sa zaujato…
„Vtedy najviac.. obraz znesie všetko..“, odpovedám a úsmevom…
Zamyslela sa…
Na chvíľku prestala maľovať …
„Ja sa vtedy zatvorím do izby a hádžem veci… takto som si minule rozbila obľúbenú hračku…“, povedala so zvláštnym výrazom v tvári…
„Vidíš,.. môžeš vtedy maľovať…“, konštatujem…
Zase nastalo ticho…
Obe sme sa ponorili do obrázku…
Po dlhej chvíli vykríkla: „Už to chápem, ako sa mám stratiť v tom obrázku… A mala si pravdu, nemôžeš nič pokaziť! Je to naozajstný relax!“…
Ukázala som jej pár ťahov ako maľovať….
Bola šťastná (-:
Jej tvár bola zrazu niečím zvláštnym rozžiarená…
Svietila nadšením a šťastím a mala v očiach naozajstnú iskru.
Akési svetlo.. nádej, že to pochopila.. že to má zmysel… Radosť v srdci jej bolo vidno v očiach…
Jej výkresy boli zrazu úplne iné…. Zrejme jej toto v škole nikto nevysvetlil. Že štetcom sa nemusia robiť len rovné čiary, ale aj bodky, kvapky, či vlnky a iné srandy….. V škole vraj maľujú vždy vybrané témy….. Proces kreativity teda značne často kdesi zaostáva..
Chýba radosť z tvorivého procesu…
Často majú deti stres, že obrázok namaľovať nestihnú,.. prípadne že sa obrázok nepodarí……
Dokončili sme obrázky… a išli sme sa najesť……
Dievčatko bolo šťastné…
Nadšene každému ukazovalo obrázok…. (-:
Cítila radosť a víťazstvo…..
Aj také je umenie…….
Len škoda, že dospelí často kreativitu posúvajú na poslednú priečku. Často je to niečo, na čo stále nie je čas. Niečo nadštandardné.. Možno pre mnohých „činnosť pre deti..“ zabúdame sa hrať a objavovať svet… Lebo vždy je čo objavovať.. Zabúdame experimentovať. Bádať….
♧
Nedávno som kopírovala moje obrázky do knihy…
Do kopírovne prišla mamička s dievčatkom. Dievčatko vygúlilo okále na moje obrázky… A potom vykríklo: „Mami! Už dávno sme nemaľovali..! Kúpiš mi pastelky..? Už mi dochádzajú aj farby…. “
Mamička sa na dievčatko nervózne pozrela a hovorí: „Zlatíčko.. farby nie sú nevyhnutné…. A aj tak máš na zajtra dosť úloh..“ …..
A bolo po radosti )-:
Napadlo mi, že presne takto veľa ľudí vníma na Slovensku umenie… Je to niečo, čo nie je nevyhnutné… niečo naviac… čo sa nepovažuje za potrebné… Uz vôbec nie forma vzdelania..
Chýba nám krásno…… niečo nadpozemské… povznášajúce,.. niečo, čo je väčšie ako my…..
A umenie také je…. !!!!
Či je to hudba, alebo kreslenie…. proces kreativity nám tvorí rovnováhu medzi oboma hemisférami…
Preto na Slovensku umenie spí……
Mnohí ľudia totiž žijú z výplaty do výplaty.. a tak je jasné,.. že umenie je naozaj posledná priečka…. Preto slováci pomaly prestávajú rozoznávať kvalitné od nekvalitného…
A kiež by sa to umenie zobudilo!!!
Bolo by viac šťastných ľudí na svete….
Umenie nám dáva čosi nepopísateľného….
Dáva nám krídla…
Môžte lietať a stále mať nohy pevne na Zemi (-:
A to za to naozaj stojí!♧
Majte sa a nezabúdajte robiť to, čo z duše milujete… ♡
Čas je neúprosný.. a život príliš krátky……
☆Večná ufónica Kity☆
(UPOZORNENIE: text sa nesmie kopírovať, ani akokoľvek používať na komerčné a iné účely bez súhlasu autorky…)
