Odkaz Dr. Med. Christiana Buttnera ku koronavírusu

Myšlienky ku vzniku pandémie coronavírusu
Dr.med. Christian Büttner
(Odborný lekár pre medicínu a antropozofickú medicínu pôsobiaci na nemeckej klinike antropozofickej medicíny Haus am Stalten)
 
Východisko:
Je to len niekoľko týždňov čo bol v Čínskej ľudovej republike zistený nový druh ochorenia dýchacích ciest, ktorý dostal meno COVID-19. U pacientov bola izolovaná a popísaná dosiaľ neznáma podskupina coronavírusu, ktorý bol objavený v 1960-tych rokoch. Dostala názov SARS-CoV-2. SARS znamená „Severe Acute Respiratory Syndrome“, takže „ťažký akútny respiračný snydróm“. Toto ochorenie sa šíri, tak ako je tomu pri iných ťažkých, chrípke podobných ochoreniach, po Zemi veľkou
rýchlosťou.  Celkom nový je rozsah opatrení a obmedzení po celom svete, ktoré sú robené na stlmenie ochorenia.
Tieto opatrenia, ktoré sú robené pre ochranu obyvateľstva, nemajú byť tu vyjadrenými myšlienkami spochybnené. Preto tu pripájame odkaz na návrhy na ochranu pred infekciou od Robert Koch inštitútu : https://www.rki.de/DE/Content/InfAZ/N/Neuartiges_Coronavirus/Risikobewertung.html.
 
Pracovníci a pracovníčky v zdravotnom systéme v týchto dňoch vykonávajú ohromnú prácu s veľkým osobným nasadením. Tiež mnoho ľudí zo všetkých oblastí života sa rozhodlo riskovať stupňujúcimi sa obmedzeniami a ohrozujúcimi stratami, aby sa vyhli ohrozovaniu iných ľudí.
To o čom budeme hovoriť tu, má slúžiť na to, aby sme sa postavili strachu a panike nech už sú utvárané akokoľvek, a na podporenie takých opatrení, ktoré idú ďalej a sú zmysluplné, a ktoré môžu prispieť ku posilneniu zdravia jednotlivca a spoločenstva.
Pred viac ako 100 rokmi bola Rudolfom Steinerom do života zavedená antropozofická medicína. Zo svojho duchovnovedného bádania dával podnety do takmer všetkých oblastí života, ktoré mali slúžiť k tomu, aby sa vedelo dobrým spôsobom zaobchádzať s výzvami života. Vo vzťahu k medicínskym otázkam išlo a ide o to, stále lepšie chápať hlbšie pozadie zdravia a choroby a odvodiť z toho spôsob, akým je možné svojím konaním prispieť ku liečeniu ľudí. Základom všetkých jeho výpovedí sú spisy teórie poznania 1 , v ktorých popisuje, akou cestou je možné získať prírodnovedecké ako aj
duchovnovedecké poznanie.
 
Rudolf Steiner k pozadiu epidémií..
Mnoho zo Steinerom daných podnetov sa v priebehu posledných desaťročí osvedčilo a v mnohých ohľadoch sa stali nápomocnými. Vo vzťahu ku výskytu baktérií a „bacilov“ (v tom čase nebolo ešte používanie zvyčajnejšieho slova „vírus“ v bežnej reči zaužívaný, kvôli čomu Steiner používal bežnejšie slovo „bacil“) Steiner neúnavne poukazoval na to, že pri ochoreniach sa nemá zamieňať primárne so sekundárnym!
 
Pred presne 100 rokmi napísal : „V novších časoch sa stáva stále viac a viac tendenciou, odhliadať od skutočných príčin a hľadieť na to, čo sa odohráva na povrchu. A s týmito
vecami, s týmto zotrvávaním na povrchu súvisí to, že keď sa dnes v bežnej medicíne, v bežnej patológii, zväčša začítame alebo započúvame do popisu nejakého typu ochorenia, potom sme vyučovaní, aký bacil vlastne túto chorobu vyvolá, čo sa tam nasťahovalo do ľudského organizmu.
 
Je samozrejme strašne ľahké zamietnuť námietky voči tomuto nasťahovaniu sa nižších organizmov z jednoduchého dôvodu, pretože už nik nepovažuje za nutné najskôr upozorňovať na to, že tieto nižšie organizmy tam už sú. Pretože sa naozaj aj ukazujú pri rozličných ochoreniach v špecifickej forme, je zas veľmi pochopiteľné, že sa upozorňuje na túto špecifickú formu a rovno sa ukazuje súvislosť medzi formou ochorenia a touto špecifickou formou baktérií. Tu už prichádza, keď sa na to pozeráme čisto povrchne, týmto celým nazeraním omyl, ktorý spočíva v tom, že vlastne sme tým celom odvádzaní od toho primárneho. Lebo predstavte si len, keď v priebehu nejakej choroby sa v nejakom tele vyskytnú bacily vo väčšom množstve, je predsa samozrejmé, že tieto bacily vyvolajú prejavy, tak ako ich vyvoláva každé cudzie teleso v organizme, že v dôsledku tejto prítomnosti týchto bacilov nastúpia rôzne zápaly. Keď dnes pripisujeme všetko pôsobeniu týchto bacilov, tak vedieme pozornosť skutočne len k tomu, čo tieto bacily robia.
 
Ale odvádzame pozornosť od skutočného pôvodu ochorenia. Lebo
vždy, keď nájdu v našom organizme nižšie organizmy dobrú pôdu pre svoj vývoj, tak už je tu oná dobrá pôda skrz skutočné primárne príčiny vytvorená. Musíme raz viesť pozornosť do tejto oblasti primárnych príčin.“
Tento celkom iný prístup, začiatočný bod, o ktorom je tu reč, je pre väčšinu ľudí nezvyčajný, takže je pre nich ťažké sa tomuto názoru v pokoji otvoriť.
 
V zmysle vedeckého spôsobu nazerania musí byť
však dovolené zas a znovu sa k týmto základným otázkam vracať, nesmú byť jednoducho
bezmyšlienkovito vylúčené, obzvlášť keď existuje toľko veľa otvorených otázok vo vzťahu ku ochoreniam a nakazeniam, ako je tomu v súčasnej situácii.
Síce poukazoval aj Rudolf Steiner už vtedy na to, že má celkom zmysel zaoberať sa bacilmi, zdôrazňoval však tiež, že musia byť dobre zaradené: „Ten, kto je nútený svojimi poznatkami upozorňovať na to, že pri chorobách, ktoré sú sprevádzané výskytom bacilov alebo baktérií, sú
primárnymi príčinami hlbšie príčiny než je výskyt bacilov, ten ešte netvrdí, že bacily tam nie sú
prítomné. Je niečo celkom iného tvrdiť, že bacily sú tu a nastupujú ako následok choroby, než tvrdiť,
že primárnu príčinu nájdeme u bacilov.“ 3
A na inom mieste 4 : „Takže nesmieme vyliať dieťa s vaničkou a hovoriť, že vyšetrovať bacily nie je
nutné. Ale na druhej strane musíme vedieť, že bacily nerobia chorobu. Inak nikdy nič správne
nevysvetlíme, keď budeme stále len hovoriť: existujú bacily pre choleru, pre chrípku sú bacily, atď.
 
Toje samozrejme len zaháľka kvôli tomu, že ľudia nechcú prešetriť skutočné príčiny chorôb.“
 
Otázka hlbšie ležiacich príčin chorôb..
Čo by ale mohli teda byť hlbšie ležiace príčiny chorôb ? Aj tu dáva Rudolf Steiner niekoľko podnetov 5 :
„Tu sa jedná o to, a to je to dôležité, čo dnes má byť vyzdvihnuté, že bacily vedia byť len vtedy
nebezpečné, keď sa o ne staráme. …
 
Bacily sú najintenzívnejšie udržiavané, keď si človek do stavu
spánku nevezme nič viac než materialistické zmýšľanie. …Nie je lepšieho prostriedku ako chovať
bacily, ako ísť spať s materialistickým zmýšľaním.
 
To znamená, ešte existuje minimálne jeden
prostriedok, ktorý je rovnako dobrý ako tento. A to je, žiť v ohnisku epidemických alebo endemických
chorôb a neprijímať nič iné len obrazy chorôb okolo seba tak, že sme len a len napĺňaní pocitom
strachu z tejto choroby.“
 
Z tohto sa dá vyvodiť, že sa pri hygienických opatreniach nejedná len
o vonkajšiu čistotu, ktorá je samozrejme dôležitá, ale že naše myšlienky, city a pocity ohľadne našej
duševnej a duchovnej prirodzenosti, majú rozhodujúci vplyv na naše zdravie a čas od času musia byť
„vyčistené“.
 
Steiner na ďalšom mieste hovorí 6 : „Keď idete ulicami mesta a pred vašu dušu sú tam
postavené rôzne ohyzdnosti na vývesných stĺpoch a vo výkladoch, má to strašný vplyv.
 
Materialistická veda nemá poňatia o tom, koľko zárodkov chorôb sa nachádza v týchto ohyzdnostiach. Hľadá sa len
pôvodca choroby v baciloch a nevie sa, ako je do tela, obchádzkou cez dušu, vovádzané zdravie
a choroba. Tu budú len ľudia oboznámení s duchovnou vedou vedieť, aký význam má, keď do seba
človek prijíma také alebo onaké obrazné predstavy.“ Aj tento výrok, ktorý je jednako už starší viac
ako 110 rokov má význam aj v dnešnej dobe. Lebo natíska sa otázka, ako veľmi sa v poslednej dobe
prijímanie obrazových predstáv zmenilo k lepšiemu či k horšiemu…!
Hlboko zasahujúce a trvalo škodlivé účinky má, podľa Rudolfa Steinera, aj lož, ohováranie
a pretvárka, rovnako ako zlé zákony, zvrátené opatrenia, nesprávne odporúčania alebo tiež
predsudky, ktoré sú iným ľuďom vnucované .
 
Napokon poukazuje Steiner na to, že pri príčinách
chorôb máme brať do úvahy aj kozmické vplyvy a karmické príčiny. Obrovskou výzvou dnes je, že na
to aby sme vedeli tieto veci spoznávať, sú potrebné duchovné schopnosti, ktoré musia byť u väčšiny
ľudí ešte len rozvinuté : „To, že ľudia dnes všetko chcú pochopiť rozumom, je to najstrašnejšie.
V medicíne nemôžeme vôbec nič pochopiť rozumom. Rozumom by sme mohli nanajvýš pochopiť
choroby minerálov, a tie predsa neliečime. Všetko, čo je medicínske, musíme pochopiť
bezprostredným nazeraním, a to musí byť najskôr vyškolené.“ To, čo je tu mienené, upresňuje
Steiner vo svojej medicínskej knihe 10 : „Človek je tým čím je, cez telo, éterické telo, dušu (astrálne telo)
a ja (ducha). Ako zdravý musí byť nazeraný z pohľadu týchto štyroch článkov; ako chorý musí byť
vnímaný v narušenej rovnováhe týchto štyroch článkov; na jeho uzdravenie musia byť nájdené liečivá,
ktoré obnovia túto narušenú rovnováhu.“
 
Opatrenia na podporu zdravia..
Celkom výrazne dôležitá pre našu dnešnú situáciu je otázka možností, ako sa môžeme starať o svoje
zdravie a ako môžu byť prekonané dispozície k ochoreniu. Aj tu nájdeme u Rudolfa Steinera rozsiahle
podnety 11 : „A skutočne väčšmi, než cez všetky prostriedky, ktoré sú teraz materialistickou vedou
nachádzané proti tomu, čo nazývame bacilmi, skutočne väčšmi, nevýslovne bohatšie, môžeme
pôsobiť pre budúcnosť ľudstva tým, že budeme ľuďom sprostredkúvať predstavy, ktoré ich odvedú od
materializmu a povzbudia ich v činnej láske z ducha.
 

Stále viac a viac sa musí v priebehu tohto
storočía šíriť poznanie, že duchovný svet absolútne nie je voči nášmu fyzickému životu nevšímavý, ale

má pre fyzický svet svoj pálčivý význam…“

 
A ďalej: „Bude nutné si zvyknúť na to, že to, na čo sa
môžeme pozerať priamo ako na liečivú silu duchovnej vedy, musí pôsobiť cez ľudské spoločenstvo.
Pretože dalo by sa povedať, čo by to malo za význam, keď by nejaký jednotlivec tu či tam vošiel do
duchovného sveta pri zaspávaní vždy s takými myšlienkami, ktoré sú naklonené duchovnému svetu,
a všade naokolo sú iní, ktorí sú udržiavatelia a pestúni sveta bacilov cez materialistické myšlienky,
materialistické pocity a pocity strachu – ktoré predsa vždy súvisia s materializmom.“ Rudolf Steiner
sa tu ale ukazuje aj stále znovu ako realista, ktorý si je vedomý toho, aké veľké sú výzvy..
 
„Preto musí byť stále znovu prízvukované to, o čom som už aj tu hovoril: duchovná veda ako taká nemôže to
skutočne plodné, to, čo má pre ľudstvo vykonať, takpovediac nemôže to vykonať jednotlivo; nestačí,
že jednotlivec prijme duchovnovedné veci, ale duchovná veda musí s trpezlivosťou čakať, kým sa
stane kultúrnym faktorom, kým vôjde do sŕdc a duší mnohých; až potom sa ukáže, čím môže byť pre
ľudí.“
 

Podporné pre zdravie je posilňovať telo a vitalitu (éterické telo), zdravou výživou, radostným
pohybom, napätím a uvoľnením v zdravom striedaní atď. Ale tiež duša a duch potrebujú výživu,
posilňovanie, starostlivosť a silu, inak sa stanú napadnuteľnými pre choroby: „Keď raz svet pochopí
plný význam toho, čo môže duchovná veda vykonať, potom postupne nie vymiznú, ale získajú menší
význam všetky tie pekné – nehovorím to ironicky, ale úplne vážne – všetky tie pekné teórie
o infekčných chorobách a podobne, ktoré sú dnes nazerané len jednostranne. Oveľa viac, ako na to,
ako bacily a baktérie vnikajú do nášho organizmu, sa bude pozerať na to, akými silnými sme sa stali
z duše a ducha, aby sme týmto inváziám odolávali. Túto silu v ľudskej prirodzenosti nepodnieti žiaden
vonkajší liek, ale liek, ktorý vnútorne človeka posilňuje duchom a dušou skrz zdravý duchovnovedný
obsah.“

 
Namieste je zodpovedné konanie namiesto obviňovania!
V našom jednostrannom myslení sme trénovaní stále hľadať „vinníka“ za niečo. To je vo všetkých
oblastiach života; raz je to partner, raz sused, potom politici, cudzinci, kapitalisti, alebo aj výfuky
z áút, letecký benzín a CO2. A teraz sme pri coronavíruse, alebo u tých, čo ho dávajú ďalej, tiež našli
vinníka! Ľahko sa prehliada, ako s týmo démonizovaním a zatracovaním vírov, alebo ľudí samotných,
prispievame k rozširovaniu strachu a obáv. Náš bežný spôsob myslenia nie je uspôsobený na to, aby
sme vyriešili nastávajúce výzvy!
Zdá sa mi byť dôležitým, aby sme v prvom rade za naše vlastné zdravie prevzali väčšiu a silnejšiu
zodpovednosť, než doposiaľ a napr. sa v kľude vyliečili, keď raz ochorieme. Máme svojím celkovým
spôsobom života navyšší možný vplyv na svoje zdravie a mali by sme to aj využiť.
 
Duševná a duchovná hygiena a živá výmena o tom, čo by to mohlo obsahovať, mi príde rovnako dôležitá ako
pravidelné umývanie rúk. Potom bude vyslovene nápomocné, keď ochorieme, aby sme neprepadli
do výčitiek voči sebe samému, ale túto skutočnosť rozpoznali ako výzvu pre posilnenie, utuženie
a vnútorný rast. Keďže tento spôsob pohľadu ešte nebol vo väčšej miere rozšírený, budú tu nutné
a zmysluplné rozličné druhy pomoci a podpora v tejto oblasti.
Popri mnohých výzvach a nebezpečenstvách ponúka momentálna situácia aj nejaké šance na zmenu
k dobrému. Verejný život je v doposiaľ nemysliteľnej miere teraz vyradený. Je to ako veľký nádych v
zaneprázdnenom a častokrát preťaženom zhone tejto doby.
 
Máme možnosť zastaviť sa
a popremýšľať o tom, čo je skutočne možné pre plnohodnotné ľudské bytie, a či náhodou nechceme
výhybky budúcnosti nastaviť inak než sme si doposiaľ mysleli.
V mojej terapeutickej činnosti posledných 35 rokov som pracoval s tisíckami ľudí, ktorí sčasti museli
bojovať s ťažkými ochoreniami. Mnohí z nich došli k hlbokosiahlym vhľadom vo vzťahu k chorobe
a zdraviu, a nie málo z nich časom vyvinulo vnútorný pocit vďačnosti, že vďaka konfrontácii so
svojimi ochoreniami prišli k celkom novým náhľadom a silám. Spoznali, že choroba im na ich ceste ku
rozvoju telesných alebo duševných alebo duchovných schopností výrazne pomohla. A niekedy aj vo
všetkých troch oblastiach!
Teraz nemáme dočinenia s individuálnym ochorením, ale s pandémiou, ktorá sa nám ukazuje
v coronavíruse. Nastúpilo teda ochorenie, ktoré má rozsah celého ľudstva. Postihnuté sú najmä
sliznice dýchacich ciest s pľúcami.
 
Pľúca sú tým orgánom, ktorý človeka spája so zemou; prvý nádych
a posledný výdch ohraničujú ľudský život na zemi. Cez sliznicu sa spájame s vonkajším svetom,
chceme prijímať svieži vzduch a použitý vzduch odovzdávať. Vyslovene jemný proces prijímania
a ohraničenia, ktorý môže byť rozličným spôsobom narúšaný.
 
Možno musí byť v ľudstve nastavená
nová a zdravšia rovnováha medzi nádychom a výdychom, vnútrom a vonkajškom, svetom
a človekom?