29 dec Prekonávanie strachov… Čo ma naučila tma…
Každý z nás má nejaké strachy. Keď som dnes išla do Viedne – počula som rozprávať jednu dievčinu, ako sa bojí zvierat. Nechodí do ZOO, má strach z mačiek a psíkov.. Zaujalo ma to! Hovorila pomerne dlho o tom, čo jej to spôsobuje v bežnom živote. A ako by to chcela zmeniť…
To mi dokonalo zapadalo. Pretože ja som vo vlaku dumala nad svojimi strachmi… Keď sa bojíte cestovania a cudzieho jazyka – tak cestujte. Sám. A keď máte traumu z tmy – buďte chvíľku v tme… Skúmajte to.. Každý máme nejaké strachy, traumy, šoky, ktoré nás poznačili…..
Nakoniec nás to dobehne v tej najnevhodnejšej chvíli. Preto upratujme priebežne… Nie keď je na poličkách už pavučina a chodia tam myši…
V momente, keď cítim disharmóniu – snažím sa ju najskôr pozorovať,… potom prijať,.. a potom ju krok po kroku zdolávať. Ako malé dieťa som sa vždy bála tmy. Tma je teda pre mňa doteraz niečo zvláštne. Hovorím o tme úplnej.. Potrebujem v nej aspoň malý záblesk svetla. Toto mi ostalo doteraz…
V poslednom období sa snažím ísť aj do nekomfortných zón. To znamená – skúšam aj tú tmu. Viete čo je v tme zaujímavé? Že sa emócie úplne dostanú na kľudnú hladinu… Všetko zrazu mizne. A to veľmi skoro… Akoby tma stabilizovala emócie. Veľmi rýchlo si v tme všetko usporiadate….
Raz som zostala vo výťahu. Zasekol sa… A nielen to… nesvietilo v ňom svetlo…. Bola noc … a nebola šanca, aby ma niekto počul. Najskôr ma chytila panika. Začalo sa mi dokonca zle dýchať. Zaúradoval strach……..
Potom prišlo prijatie…. Ukľudnila som sa.. Spomenula som si na tie všetky meditačné techniky, ktoré som čítala, .. alebo sa učila…. Všetko zrazu zmizlo. A ja som sa vnorila dokonalo do seba. Pamätám si, že som potom vo výťahu takto zaspala……..
Vyšla som z toho výťahu ako nový človek.. Plný pokory, že je v tme.. plný prijatia.. človek, ktorý sa dokonalo započúval v tej tme do seba. Zo začiatku to bolo peklo. Po mojich slzách, nasledoval mier a ticho. Vstúpila som do prázdna… Bol to iba môj Vesmír..
Tma je naozaj liečivá. Odvtedy to viem……
A čo týmto chcem povedať?
Nie žeby som skúšala všetko čo vidím,… iba sa snažím analyzovať to, čoho sa bojím……… a takto zdolávať rôzne veci…
Nedávno som nazhromaždila recepty. Rôzne. Mám rada aj zmenu v jedle…. Moja duša prahne po zmenách. Sú ako soľ života….. (-: Mnohé recepty som naozaj nikdy nevyskúšala……
A tak som šla do toho…… Do receptov, ktoré mi pripadali ťažké…
Zistila som, že tá skutočnosť bola oveľa jednoduchšia – ako to, čo produkovala moja hlava…
Pohrávajme sa s „keby“…. a potom do toho skočme!
Som si istá, že to bude oveľa jednoduchšie, ako sa nám javí v tej našej zložitej makovici…
Takže…. odvtedy sa takto hrám….. so svojimi strachmi.. sama so sebou…. sú to moje malé víťazstvá …. Aj ten najväčší nepriateľ Vás môže niečo naučiť. Minimálne je to dobrý trenažér – ako ostať vo svojej vlastnej sile…… (-: Nezhody vo vzťahoch? Testujte sa.. Slabá kondícia? Behajte.. Strach z nejakých stretnutí? Nemusíte sa s človekom stretnúť, aby ste si urovnali vzťah. Stačí naňho myslieť a vizualizovať lásku, či „prepáč“ ak potrebujete… Verte, že on to zaňuchá. Naše podvedomie je silnejšie než si myslíme….
Majte sa….A nebuďte lenivci.. a sem tam skúmajte, čo Vám hovoria vlastné strachy……
Je to iba Váš Vesmír, tak ho prebádajte…
PS: Nikdy nevieme koľko času na expedíciu ostáva….
S láskou…
☆Ufónica Kity☆
