Príbeh, ktorý ma ochromil a z ktorého sa dá veľa naučiť…

Toto je príbeh mojej kamarátky… Je reálny, zo života…. je veľmi absurdný, ale taký je občas život….

Petra pracuje v jednej firme a žije celkom obyčajný život. Občas sa rozpráva v práci s kolegom Lacom.

Keď sa podmienky v práci zhoršujú, Petra si pomaly začína hľadať novú prácu a Laca považuje za kámoša.

Laco však je udávač…. 

A tak sa Laco raz pekne vyberie za riaditeľkou firmy, všetko jej porozpráva o Petre, čo si myslí o firme, o nej a Petru za trest preradzujú do inej pobočky a za prácou musí dochádzať… 

Petre sa v tejto pobočke celkom páči, ale začína si dávať pozor, čo komu hovorí…. 

V tomto meste má Petra rodičov, .. a tak je 4 dni v týždni u nich… 

Všetko sa ale náhle zmení, keď Petra jedného dňa príde domov a oni už ju čakajú so správou, že u nich nemôže ostať… 

Petra stojí s nákupom a taškou ako obarená… 

Rodičia jej mávajú papierikom, na ktorom majú napísané, koľko pribudlo v meste nových prípadov vírusu a koľko úmrtí… Pozerajú sa na Petru a dokonca ju presviedčajú, že ona má vírus… 

„Ale mami… ja som zdravá! Mne predsa úplne nič nie je…“, odpovie Petra s rozčarovaním… 

„Si určite tichý prenášač.. v televízii hovorili, že mladí ľudia sú často prenášači…“, povie jej otec presvedčivo… 

Petra sa nestačí diviť….. 

„To mám ako kam ísť teraz?“,… povie zmätene Petra… 

„Zariaď sa ako potrebuješ, tu ostať nemôžeš..“, skonštatujú obaja…. 

Petra nechápe, je zmätená. Rodičov ovládol strach a dokonca v nej vidia niekoho, kto má vírus…. 

Petra je nakoniec nútená hľadať si hostel… 

Nakoniec sa rozhodne do práce dochádzať…. 

Ráno pôjde za riaditeľkou, .. a ak ju nepreradí naspäť tam, kde pracovala – dá výpoveď…. 

„Niet nad vlastnú rodinu..“, konštatuje Petra. 

„Najprv ma zradí kolega a potom vlastná rodina.. čo sa to deje s ľuďmi a so svetom..?“,.. zamyslí sa… 

„Aj počas druhej svetovej vojny sa ľudia udávali. Rodina rodinu…“, skonštatuje….. 

Nakoniec ale zhodnotí, že keby ostala u rodičov – iste by ochorela, lebo oni ju vlastne chorú už videli a snažili sa jej vnútiť myšlienku, že má nebezpečný vírus…. 

To je skutočné psycho.. 

Je to prevaha pomätenej mysle a strachu.

Raz som videla jeden sci-fi film. Posádka sa vydá skúmať Vesmír a žije vo Vesmírnej lodi.

Neskôr jeden člen z posádky dostane paranoju a vidí príšeru, ktorá ho chce zničiť. 

Následkom zmeneného tlaku vzduchu sa začnú vytvárať tomuto mužovi halucinácie. Tento muž však začína presviedčať ostatných, že príšera existuje a niektorí ju tiež začínajú vidieť… 

Všetko sa im ale deje iba v hlave… 

Posádka sa neskôr rozdelí na ľudí, ktorí sú v poriadku a príšeru nevidia, .. a na ľudí, ktorí majú zo všetkého paranoju a strach…. 

Nakoniec sa tí, ktorí príšeru vidia rozhodnú presvedčiť tých druhých, že príšera existuje. 

Čo sa v závere ale stane…? 

Tí, ktorí príšeru vidia ju nakoniec vidia všade, .. a tak začínajú napádať vlastnú posádku, bojovať medzi sebou a zabíjať sa…. 

V záverečnej scéne prežije iba jeden človek a ten si dáva otázku, ako to celé vlastne je… nakoľko nás ovplyvňuje to – v čo veríme….

V tomto sci-fi aktuálne žijeme. 

Človek dokáže uveriť prakticky všetkému. 

Myseľ je šikovná mašina! 

Vygeneruje obraz, vytvorí celý scenár, scenár sa skutočne potom na pozadí mysli začne odohrávať… a tak telo v strese vyprodukuje adrenalín, kortizol a iné chemické látky a je to….

Nakoniec, je možné, že sa nič nedeje, ale v mysli sa deje….. a príbeh nemôže skončiť dobre…. 

To je skutočná deštrukcia…..

Myslím, že mnohí ľudia aktuálne podľahli matrixu internetu, médií… 

A ukazuje sa, že David Icke mal pravdu! 

Médiá vytvorili kód, určitú frekvenciu vnímania, ktorá niektorým naozaj zmenila niečo v ich podvedomí.. a tak mnohým začalo doslovne zašibávať. Niekto je agresívny, iný sa bojí ľudí. 

Zmeň ľuďom vnímanie a vytvoríš im inú realitu…. 

Najhorší je pocit zrady od vlastných rodičov. Kedysi matka dala za dieťa aj dušu. Dnes to už prestáva platiť… 

Keď tak počúvam tieto psycho príbehy, rozmýšľam… – kam ako spoločnosť smerujeme…mnoho priateľstiev mizne. Mnoho rodín sa rozpadá a ja sa obávam, že sú to tak ťažké témy, že rozbité časti tej krásnej vázy už nikto neposkladá..

Spoločnosť sa rúti do obrovskej deštrukcie… 

Mnoho ľudí zažíva čudné príbehy. Sám a v rozvodnenej rieke. Rieka je už rýchla, má rýchly prúd a bažiny sú zradné… 

Momentálne súperí v hmote kov a oheň… sme v poslednom kovovom mesiaci….. 

A ocitáme sa na prelome…….

Teraz sa rozhodne, či to ako ľudstvo ešte dáme alebo už nie…. 

Prúd rieky sa bude stupňovať ku konci roka. 

Upozorňujem Vás, že teraz všetko bude rýchlejšie a intenzívnejšie…. preto je na mieste, aby sa ľudia spájali a nie rozdeľovali…… 

Žijeme časy Modrofúza, ktoré sa budú pohybovať v cykloch….

Modrofúz je mág. Bude sa hrať s ilúziami do posledného dychu….

Je na čase, aby sme pochopili silu SPOLUPATRIČNOSTI, inak ľudstvo bude zažívať obrovskú deštrukciu…. 

Toto je len jeden z príbehov za posledný týždeň. Všetky príbehy, ktoré som tento týždeň počula sú spoločné v tom, že základným princípom je STRACH… 

Ak podľahneme strachu, znižujeme si energiu. Naša aura sa oslabí a časom zrúti. Vzniká tak dobrý priechod pre vírusy. Brána je otvorená…. a telo postupne zoslabne, sme unavení a chorí… 

Pamätajte preto na to, že čím viac strachu – tým viac stresu. A čím viac stresu – tým viac nepohody. Čím viac nepohody – tým viac únavy. Čím viac únavy – tým viac choroby…. 

Zamýšľajme sa, ako sa správame k ľuďom…. v tomto období je Pandorina skrinka strachov úplne otvorená a mnohí sa chytili do pasce….. 

Majstro Modrofúz je dômyselný. A bude sa s ilúziou hrať do posledného dychu…… 

My ako ľudstvo sa potrebujeme pozrieť do tajomnej komnaty Modrofúza, potrebujeme ju otvoriť, hoci je plná mŕtvol a krvi…. 

Inak tajomstvo Modrofúza nikdy neodhalíme…..

Je čas! Každý má ten tajomný kľúč od komnaty…… 

No nie každý má odvahu tam vstúpiť……

♡Ufónica Kity♡

(Upozornenie: tento text podlieha autorským právam.)