12 júna Skladáme puzzle z našich svetov

Je to už raz tak! Čo človečina, to iný typ myslenia, čo človečina, to iný spôsob nazerania. Jednoducho sa nenudíme! Mária nazýva takty rámčeky. Jakub zase vidí takty ako štvorce. „Aha, aha,… tak v tomto štvorci musia byť tri ťuky? Tak je to?..“, pýta sa zmätene Jakub. Áno, tie „ťuky“ sa nazývajú „doby“, tie štvorce sú takty. Ale vlastne – inak máš pravdu!

Hneď úvodná otázka väčšiny mužov je: „Pedále sú ako na aute? Spojka, brzda, plyn?“ A prichádza Toshi. Pohybuje sa v štatistikách a grafoch – to je jeho práca. Čo to kreslí? Na prvý pohľad obyčajný graf. Nie, to si Toshi iba značí, ako idú noty. Či stúpajú, alebo klesajú. A podľa toho hrá. A zahrá ich úplne presne. Jeho myslenie sa pohybuje v grafoch. Je v nich úplne presný. Pretože sú jeho súčasťou života a sú preňho úplne prirodzené.

„Pozeraj, či Ti nota stúpa, alebo klesá,…“, vysvetľujem neskôr malej Eme. To som sa naučila od Toshiho. Jej veľké oči sa náramne zväčšujú a hltajú noty zrazu dvojnásobne rýchlejšie. C, E, D,… Je to zrazu o čosi ľahšie…

Hľadanie.. Čo je pre koho prirodzené. Čo komu vyhovuje. Ako kto rozmýšľa, v akých súvislostiach. Čo tvorí jeho svet. Intuícia? Alebo racionálny typ? Je to zakaždým pre mňa veľkou hádankou a tajničkou zároveň. Krížovka. Ako keď skladáte puzzle, najskôr sú to iba malé časti. Potom sa však spoja do celku. A zrazu to zapadá. Yes! A máme to! Mám rada tento „blik“ – tak nazývam ten moment, keď sa rozsvieti tá zázračná kontrolka v hlave. A človek to zrazu pochopí. Jeho výraz spokojnosti je vždy jasným signálom, že sme postupovali správne,…… 🙂

A to je pre mňa obrovská radosť! 🙂 Je to, ako keď rozlúštite obrovskú tajničku, či.. poskladáte veľké puzzle. A máte obrázok! 🙂

Zrazu je o čosi viac chuti a motivácie. Radosti z vynaloženej vzájomnej energie. A energia cirkuluje tým správnym smerom…

Niekedy zas motivácia odchádza a treba vynaložiť viac úsilia. Bez vzájomnej komunikácie a otvorenia sa – to však nejde! Treba otvoriť svoj svet, aby.. mohol pedagóg doňho nahliadnúť, ponoriť sa doňho… Vzájomné otvorenie sa..

A niekedy zase.. chceme iba príliš rýchlo poňať niečo, na čo jednoducho ešte neprišiel čas. Takí sme my ľudia niekedy… Niekedy príliš zbytočne na seba nároční, niekedy zase príliš netrpezliví..

Ale.. všetko má svoj čas! Práca, práca, práca… potom príde oáza radosti!

A verte, že sa Vám to všetko vráti:-)

Želám veľa zdaru všetkým človietkam,…