29 mar (-: So šťastím je to ako s dobrým chlebom :-)
Snažili ste sa niekedy upiecť dobrý bezlepkový chlieb?
Buďte trpezliví… Na prvý krát to málokedy výjde a ak áno, stále to má rezervy…
Nedávno som mojej známej hovorila, že mám novú záľubu.. pečiem bezlepkové chlebíky…. A ona sa hneď spýtala, či mám aj ošatku..? Čo je to ošatka? Udržujte paniku… Google mi hneď vsetko povedal a ukázal…
Ošatka je košík na kysnutie cesta… nie je to forma na pečenie…
No a viete čo? Vôbec žiadnu ošatku vlastne nepotrebujete… Všetko čo potrebujete je TRPEZLIVOSŤ… (-: Celé more trpezlivosti…
Pečenie chleba je alchýmia… musíte toho veľa vyskúšať, aby ste napáchali čo najviac chýb a potom sa z nich poučili. Čím viac pokusov a omylov, tým je to lepšie…
No a takto nejako je to aj v našich životoch… musíme toho veľa vyskúšať, aby sme sa poučili. Ale predsa len, niektoré chyby robíme znovu a znovu…. Blbý zvyk…. čo? (-:
S hľadaním šťastia je to teda rovnaké ako s pokusmi o dobrý, nadýchaný chlieb… niekto ten recept objaví po 150tich pokusoch, niekto hneď po druhý krát….. A niekto sa o to viac krát pokúsi, ale vždy zlyhá…. takže sa potom na to už čo? Vyserie..
Pokrčí recept a už nikdy ho nevyskúša. Rovnaké je to aj s lekciami života…… Ak sa rovnaký scenár opakuje často, príde únava a aj hnev… Nahneváme sa… Najlepšie na celý svet …. príde zatrpknutosť. A prehlásime: „UŽ NIKDY NEBUDEM…“
Delete….
My to totiž musíme skúšat znovu a znovu….
Inak zakrpatieme…..
Ako keď prestaneme cvičiť s telom… Svaly odídu.. Ohybnosť tela sa stráca…. preto musíme trénovať sporadicky….
Ak strácame mentálnu pružnosť, zatvárame si dvere pred krásnymi vecami…
Iste… v hlavnej úlohe je strach….
Preto ľudia radšej nerobia cesto na chlieb. Čo keby zlyhali? V tomto sme ako deti. Bojíme sa posudzovania….
Nakoniec…. radšej sedíme doma… čo keby sa na cestách niečo stalo? A čo keby… čo keby…?
Nakoniec… nejdeme ani medzi neznámych ľudí….. zo strachu…
Ostávame vo svojej nore v bezpečí,.. áno… ale sami a frustrovaní… keď nevylezieme, nič ani neuvidíme…
Nakoniec… nejdeme ani na nový kurz maľovania či plávania. Čo keby sme to nezvládli? Čo keby..? Čo keby..?
Kebydiagnóza je ťažkou diagnózou… (-: Hlava tvorí konkrétne scenáre a tie potom vezme do úvahy ako skutočnosť, pravdu….. ktorú prenášame do reality……
Preto sa musíme vrhať do nových vecí.. z času na čas áno… aby sme mentálne nezačali zomierať už počas života.. Živé mŕtvoly nikto predsa nechce….. spolužitie s takouto živou mŕtvolou, to nie je nič moc….. (-:
Nikto nie je dokonalý……
My ale dokonalími byť chceme……
Skúsme sa iba viac hrať s ilúziami… nápady postupne však realizujme.. Vypnime to povestné ČO KEBY.. a vymažme všetko, čo nás blokuje… skrátka, iba to vyskúšajme. Ono to čosi vždy prinesie….
Verte mi, je to často oveľa jednoduchšie ako sa zdá! (-:
Píšem to z vlastnej skúsenosti….
Majte sa a skúšajte experimentovať……
☆Večná ufónica Kity☆
○UPOZORNENIE: TEXT NESMIE BYŤ KOPIROVANÝ ANI VYUŽIVANÝ NA KOMERČNÉ ČI INÉ UČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○