21 jan Strata identity vo Viedni….

Keď by mala hlava spať, srdce chce písať….. a rozprávať………….

O pár hodín v Prague…. 

Už ani neviem kde je sever. A kde naozaj som…….. 

Viedeň a Praha sú 2 rozdielne mestá. Obe sú krásne…… Praha je šialene rýchla…. zdá sa, akoby bolo v tomto „filme“ všetko zrýchlené…. „Nejsi na vyhlídce“, kričí na mňa nervózny taxikár. Pritom ja mám zelenú. V Prahe ale v maličkých uličkách zelená nič neznamená……..  raz sa mi už aj podarilo takto prísť pod auto…. V Prahe sú ľudia rýchli a veľmi pružní…… a vždy sa musím rýchlo preklinúť na pražský mod……. 

Viedeň je viac priestranná… zdá sa, že ľudia si viac užívajú život…. neponáhľajú sa tak ako pražáci… ale vo Viedni je úžasná doprava……..  a tu som úplne stratila svoju identitu….. akoby som sa v spleti cudzincov stratila….. odkedy často pobývam vo Viedni, akoby sa moje presvedčenia strácali….. 

Stala som sa cudzinkou … vo vlastnom svete, ktorý bol doteraz jasne definovaný…. tento diskomfort cudzej kultúry Vám čosi zmení vo vedomí…… A obávam sa, že už nikdy nebudete rovnako vnímať isté veci……. preto mnohí, ktorí žijú dlho v cudzej krajine sa buď vrátia veľmi skoro, alebo už vôbec……..

Sme nasiaknutí ľahostajnosťou…. zmieta nás chlad…… akoby sme len poslušne čakali na horšie časy………

A čo je horšie, akosi sa už lepšie ani mať nechceme……… Veď je normálne, že sa všade kradne… A je normálne, že ľudia na pracoviskách si medzi sebou donášajú rôzne info medzi sebou….. je normálne, že „nič nie je ideálne“ a že „všade sa nejaká sviňa nájde“…… 

Ako mi raz povedala dotyčná z vydavateľstva Ikar, ktorá si na mňa nenašla ani len 5 minút: „Toto nie je svet predátorov, to je život….“ Voilà! Každý ako uzná za vhodné…….

Človek by sa mal neustále zlepšovať…. rásť…… šľachtiť v sebe akúsi krásu……… svetlo……. 

Ale čo tí naši tínedžeri? Chodia sa pozerať na koncentračné tábory….. Aby boli spokojní s tým, čo majú? Aby si uvedomovali, že sa majú vlastne dobre? Prečo im neukázať nejakú krásu…. ???

Slováci zabudli na krásu……. na umenie…. na pestrosť farieb, vôní a chutí……… stratili sme krásno……… 

Máme euro, ale sme od západného sveta snáď na veky vekov stratení a na míle ďaleko…….. 

A tak vo Viedni žije každý svoj iný príbeh……..

Gabriša a Stašek, ktorí mi v poľskej duši ukazujú zrkadlo slovenskej menejcennosti…… a introvertnosti…. ale aj pokory…..

Fabio, ktorý pochádza z Brazílie,…. a ktorý nemčinu nasáva ťažko ale s humorom……. má v sebe čosi slnečné… a na všetkom sa zasmeje…… 

Ratica, ktorá srbským temperamentom trieska sem tam dverami…….. 

Joseph…. ktorý je vo Viedni mesiac a rozpráva veľmi v jednoduchých konštrukciách… obdivuhodné! Joseph má cez 50 rokov a je to dobrák……. je s ním sranda! 

Maleka… má krásne oči a tmavú pleť…… vždy keď sa na ňu pozerám, vidím ju na obraze.. raz ju namaľujem… nosí krásne šatky…. má veľké oči a plné pery … je v nej čosi krásne a zároveň pokorné…… Maleka ušla aj s rodičmi so svojej krajiny…. a to, že má novú príležitosť vo Viedni si nesmierne váži….. 

Každý bojuje ako vie…….. prekonať diskomfort býva ťažké…. ale posunie to človeka do iného levelu………. 

Vo Viedni cítim väčšiu spolupatričnosť. Ľudia sa viac rešpektujú. Nezažívam tu pohľady žien, ktoré ma skenujú pre moje pestré farby na legínach…… Je tu väčšia pestrosť…… Viedeň má samozrejme horšie a aj lepšie štvrte…. a oplatí sa ich vidieť, aby ste prekonali rôzne strachy a fóbie………. aby ste pochopili, ako tu ľudia žijú. A že nie všetci prisťahovalci sú nepriatelia…. a teroristi.. môžem Vám povedať, že pre slovákov je to fakt výzva…. 

„Buď vďačný za každý omyl..

Vítaj ho.. pozoruj ho.. nasávaj atmosféru omylu.. 

Veľa sa o sebe dozvieš….

Len vtedy sa staneš silnejším bojovníkom……..“

♡Carlos Castaneda♡

Nech už tento text číta ktokoľvek….. maj sa radostne……. a užívaj si život…

♤S láskou…

☆Večná Majka z Gurunu☆

♧UPOZORNENIE: TENTO TEXT SA NESMIE KOPÍROVAŤ ANI NIJAKO VYUŽÍVAŤ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY…..♧