Zmena je život! Let´s go!

Piesne pribúdajú,… dni ubúdajú,…. alebo tiež pribúdajú? Podľa toho, ako sa na to pozrieme………..

Život je zmena a zmena je život. Niektoré aktivity som zrušila, niektoré len načas obmedzila,… každopádne mi táto zmena prospela. Posledný čas si uvedomujem, že je možné naozaj všetko…. Naozaj, v živote môžete vytvoriť čokoľvek… ale záleží na uhle pohľadu….  Každý žijeme ten svoj sen… úplne iný… s inou skúsenosťou………..

Ešte pred časom som ani len nesnívala o takomto živote ako mám teraz. Robím naozaj to, čo ma baví.. A aj keď to často nie je jednoduché – je to proces… Beriem ho ako cestu… Je to o sebadisciplíne…. Ale aj o hravosti…. O otvorení sa do svojho srdca…. Bez toho to nejde….

Čaká nás veľa práce, rok 2018 je rokom výziev. To, čo mi prináša samotný proces kreativity – to je naozaj na nezaplatenie………..

Ľudia miznú, okolnosti sa menia,… len nápady ostávajú v hlave, hudba naďalej šumí v ušiach ako pevné nastavenie, ktoré pracuje. Občas je ťažko ukočírovateľné,…  ale  žije si svoj život. Nechávam ho tak,………….

Džin Kreativity je proste jeden nevyspytateľný chlapík,… a zjavuje sa naozaj v rôznych situáciách. Niekedy sa písať noty fakt nehodí, niekedy už telo chce spať,…. No ale jeho nie a nie umlčať…

Posledným časom si uvedomujem vďačnosť za tento dar. Čokoľvek sa deje, dokážem to lepšie a rýchlejšie zrecyklovať cez umenie. Hudbu, obraz, pohyb, text,…..

Nedávno som stretla muža… Bolo to v kaviarni………

Zdalo sa najskôr, že jeho ego hrá prím………

Jeho debata sa točila neustále okolo peňazí a prakticky čokoľvek čo povedal vyznievalo, že on je majster a má jednoducho tak povedané naviac…..

Až potom, oveľa neskôr som pochopila,… že mu pripomínam jeho dcéru. Kedysi maľovala… Ale zabalila to……… má rodinu…. a umenie je pre ňu iba koníček, nie misia,…. Keď povedal túto vetu – zamračil sa…..

A ja som pochopila, že je zranený a sklamaný zároveň………

Ľudia často svoje zranenia maskujú do hnevov. V spoločnosti potom často majú tendenciu zhadzovať iných, aby mali pocit chvíľkového víťazstva……. Má to len jeden háčik… Sami seba nikdy neoklamete…

Dialóg pokračuje……….

Tento chlapík je vlastne nahnevaný, že jeho dcéra zmarila svoj veľký talent..

„A možno sa k tomu vráti,…. kiežby,….. bola taká ako vy… že to beriete ako misiu, bez ohľadu na to – čo bude…….. takých ľudí je dnes málo….. A viete čo? Neruší Vás to tu v kaviarni? …“ , spýta sa…

„Neruší,……….. skôr inšpiruje….. sem tam sa niekto pristaví, ako vy,.. a vznikajú zaujímavé interakcie…“, skonštatovala som…

„Čo je pre Vás najväčšia hodnota..?“…. zahľadel sa mi skúmavo do tváre……..

Zamyslela som sa,…..

„Sloboda… sloboda vyjadrenia,… sloboda – že môžem teraz poobede sedieť v kaviarni a maľovať obrázky, ktoré použijem k pesničkám alebo do knihy…. sloboda – tak celkovo…. „, dopovedala som…….

„Viete čo? Závidím Vám…… Ja neviem svoju hlavu vypnúť,… kedysi som to dokázal,… teraz akosi bolo toho príliš………. kiež by som sa tak vedel uvoľniť ako vy,……… aby mi to všetko bolo jedno – kde som a kto na mňa pozerá……… a čo si o mne myslí……….“, smutne skonštatoval……..

„Zaplatím………“, zakričal na čašníka… oči sa mu trochu zmenili.. akoby sa dostal viac do seba…. ale potreboval odísť,…………….

Možno,……. aby našiel……….. odpovede na tie svoje otázky……….

Niekedy dialógy končia aj takto……..

Každý máme svoje zranenia,… svoje očakávania……. svoje nenaplnené túžby…

A to všetko sa občas zrkadlí v tých druhých………..

Ak sme tomu schopní porozumieť a čítať v takýchto stretnutiach a situáciách medzi riadkami – život sa stane oveľa jednoduchší a pestrejší….

S láskou……

Ufónica Kity

-UPOZORNENIE – ČLÁNOK NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ ANI POUŽITÝ NA MEDIÁLNE ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY!!!-