13 júna ♤Muž, ktorý sa obzeral, ale nevidel…♤

Občas vo viedenskom metre vidím kuriozity…… 

Dvaja muži rýchlo dobehnú na metro a booom… v tom sa dvere rýchlo zatvárajú… Stotina sekundy. Uf. To bolo o chlp. Vidím to pred sebou ako zastavený film. Akurát skočili dnu a v tej istej sekunde sa to zavrelo. Ibaže stihli to len dvaja a ženy z tejto skupinky ostali na zastávke….  

Smejem sa. Nie preto, žeby som bola škodoradostná, ale preto, že to bol fakt kaskadersky kúsok a  čas ide svojim tempom. A určité veci sa dejú rýchlo…. Metro je ako príležitosť. Príde a odíde. Ale nepočká… Musíte si počkať na ďalšie… 

Dieťa opodiaľ sa nad týmto priam kaskadérskym skokom smeje tiež (-: … Hovorí svojej mame: „Videla si to ako naskočili?“ Jeho mama však pokýva hlavou, že nie.  Čumela predsa do mobilu.. Kto čumí do mobilu = nič neuvidí…

Ale ja sa na dieťa usmejem, že som tento famózny skok videla… (-: a dieťa sa usmeje tiež na znak súhlasu. 

Neverbálna komunikácia je niekedy silný element…. 

Potom na ďalšej zastávke Neubaugasse vnímam muža, ktorý sa otáča, a v jeden moment je stratený, lebo nevie kde je. Paradoxne, má to napísané presne pred sebou….. On ale zo všetkých strán hľadá a hľadá a to pred sebou nevidí…. A tak som k nemu milosrdná a poviem mu to. 

Napadá mi metafora, že my všetci sme ako on… nevidíme… 

Stále čosi hľadáme. Ibaže to hľadáme na nesprávnom mieste. Predstavujeme si totiž, kde konkrétne by sa to či ono malo nachádzať. Máme konkrétny scenár, konkrétny príbeh, lenže stačí sa poobzerať naokolo, a to riešenie sa nájde… 

Žiaľ, tak často ho nevidíme…. 

Obzeráme sa tu a tam a ono to riešenie máme pred sebou…… 

Presne ako ten muž, ktorý nebol schopný vidieť nadpis zastávky….. 

Majte sa a nechajte sa viac unášať životom…..

♡Ufónica Kity♡

UPOZORNENIE – TENTO TEXT A ROVNAKO AJ OBRÁZOK NESMIE BYŤ KOPÍROVANY A ANI NIJAKO POUŽÍVANÝ NA KOMERČNÉ A INÉ UČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY…