31 dec ♧Ako nájsť samého seba….. o Mirke…♧

Sedela som vo vlaku a recyklovala som rok 2018. V pozadí som mala majestátne hory.. pred sebou rakúšanov.. v hlave detstvo.. keď zrazu zazvonil mobil……

Bola to moja bývalá žiačka…………..

Občas sa stávam takou centrálou. Pripadám si ako taký psychológ, ktorý vidí v ľuďoch zrkadlá….. čiastočne seba… často svoju minulosť.. často mi píšu rôzni ľudia, ktorých sa dotýkajú moje články…….. vnímajú viac akoby chceli,.. ale trpia ako kone…

Skrátka… nenudím sa……… 

Mirka bola odjakživa vnímavá bytosť. Potom prišla vysoká škola.. a Mirka začala mať zdravotné problémy…… 

Dnes žije vo Viedni…. 

Mirka má ťažký vzťah s rodičmi. Má pocit, že v rodine to nie je akoby ona. Taká skutočná.. Cíti sa zamknutá.. nepochopená.. A preto každé Vianoce trpí. Neznesie iróniu svojho otca, ktorý chce mať zakaždým navrch. Musí mať pravdu… Mirkini rodičia majú iba navonok iluzórny vzťah. Je to taká spoločenská propaganda……….. 

Mirka má rada svoj svet. Jej svetom sú komiksy… Rodičia jej záľubu moc nechápu…. 

Mirka je vnímavá. Krásna. Ale ona to často nevidí. Nemá veľké sebavedomie.. 

Problémom vnímavých  hypersenzitívnych ľudí je, že nemajú  často podporu rodiny, okolia… preto musia byť dvojnásobne silnými…  Takýchto ľudí nebude napĺňať bežný stereotyp.. budú chcieť hľadať viac. Často sa im preto hnusia tradície.. tam, kde sa na Vianoce láska meria darmi – v tom títo ľudia neuvidia nikdy hodnotu…. 

Takže – a to viem podľa seba – ak poviete niekomu, že neznášate Vianoce – nečakajte ovácie a ani pochopenie. Ľudia tieto odchýlky moc nie sú schopní pochopiť. Problémom je, že akákoľvek odlišnosť znamená mierny problém. Preto sa často musíte maskovať. Ak to robíte pridlho – stratíte sami seba….. Nerezignujte. Ale ani nekričte na plné hrdlo. Rozmýšľajte – komu sa otvoríte a komu nie. Skrátka buďte bojovníkom, ktorý je vždy v strehu…. 

Problémom je, že hypersenzitívni ľudia si vedia nacítiť vibrácie iných ľudí. A tie ostro pociťujú pri hádkach a bojoch – často je tam skrytá agresia zainteresovaných … toto ale hypersenzitívci často pociťujú na fyzickom tele. Trvalo mi pomerne dlho, kým som pochopila o čo tu ide….. 

Radím Vám dobre – nedajte sa vtiahnúť do týchto primitívnych manipulácií. Každý sa máme čo učiť. Ale nesnažte sa pochopiť tých druhých. Nie je to možné. Oberáte sa o svoju energiu. Znehodnocujete si ju. Plytváte ňou. Pozorujte to. Ale neanalyzujte príliš dlho. Zamotáte sa do energetických vibrácií tej onej bytosti, ktorú analyzujete a chcete s ňou zlepšiť vzťahy. Niektoré veci v živote nie sú možné……. Niečo sa utrasie.. Niečo nie.. To je život… 

A potom je tu oná vzťahovačnosť.. s tým musia hypersenzitívni ľudia pracovať nonstop. Chýba im uzemnenie. A prakticky celý život akoby neboli vo svojom tele. O to viac sa musia oňho starať.. Ich myšlienky a vnemy skáču ako na hojdačke.. Vnímajú veľa, ale o to ťažšie sa koncentrujú. Cvičenie koncentrácie a sústredenia je nutné. Len tak budú títo ľudia rásť…. 

Radím Vám pozorovať. Ale neriešiť. Radím Vám počúvať. Ale nikoho nepresviedčať o svojich „pravdách“. Sú iba Vaše..  Tým, že sa obhajujete vysielate podvedomý boj. Energie sa miešajú prílis rýchlo a vy sa začnete zamotávať. Už to nie ste vy. Hráte hru toho druhého a hneváte sa, že Vás vlastne medzi riadkami znevažuje, zosmiešňuje. Ľudia, ktorí nevezmú zodpovednosť za svoje slová – využívajú často iróniu a sarkazmus. Keď sa ale ohradíte, ako to mysleli – všimnite si, že sa vyhovoria na vtip….. trochu divná taktika. Zbabelá. Ale spoločnosťou akceptovaná….. Mnohí to ale inak nevedia….. 

Čo je najväčšou výzvou hypersenzitívnych ľudí?

Prijať bolesť z častého zosmiešňovania a ironizovania okolia – často rodiny, príbuzných, kolegov, atď… –  pre precitlivelosť, inakosť. Prijať ju s láskou a pokorou. S vedomím, že tú svoju „pravdu“ a skúsenosť nemusia nikomu dokazovať.. ani obhajovať… Lebo vedia, že idú správnym smerom a ich zámery sú čisté…. 

Sme rôzne naprogramovaní…… ale chýba nám program znášania sa, akejsi akceptácie…… 

Občas nás všetko priveľmi bolí, irituje….. 

Hypersenzitívnych ľudí nikdy tak celkom neoklamete. Majú spoľahlivý radar. A všímajú si často to, čo iní nevidia. Lenže táto vnímavosť je zároveň prekliatím… Často prináša veľa nepochopenia. Musíte ju otočiť vo Váš prospech – vyťažiť z nej maximum. Len tak odomknete svoj potenciál……. Inak ste prehrali….. 

Takže ak sa hypersenzitívny človek narodí v pragmatickej rodine ako Mirka – bude musieť vynaložiť veľa síl, aby si vybudoval svoju sebahodnotu. Bude musieť vynaložiť odvahu – ísť proti rodinnému vzorcu, kódu rodiny…. 

Takýchto príbehov poznám veľa……. Čo je ale zjavné, všetci vnímavejší ľudia sú akoby hodení do sťažených podmienok. Možno, aby viac vyrástli a zasvietili. Aby boli časom tými silnejšími… 

Čo je výzvou?

Využiť všetok svoj potenciál, tento dar. Prestať riešiť rodinné vzťahy. Každý rodič musí pochopiť, že cesta dieťaťa nemusí byť rovnaká ako jeho. Mal by dať dieťaťu krídla. Žiaľ,..  často mu dáva klietku. Vetami: „Mal/a  by si a mohol/mohla by si“,..  trhá dieťaťu pomaly vlások po vlásku krídla aj sny…….. a žiaľ, často je to jeho nevedomosť… 

A dieťa musí pochopiť, že svojho rodiča nikdy nezmení. Takže je to len o inom uhle pohľadu…. často nepomôže ani konfrontácia. Hlavne ak cítite hnev. Hnev sa ukladá do vnútorných orgánov.. časom prerastá do choroby.. pozor na to! Nehnevajte sa na iných, že Vás niekedy nechápu.. Máme rôzne nastavenia, kódy.. Často rôzne hodnoty, ktoré sa nestretávajú na spoločnom bode…. Preto je niekedy ťažké – nájsť rovnováhu….. 

Ak máte čo zdieľať – zdieľajte,.. ak nie – mlčte.. 

Stretávajte sa s ľuďmi, ktorí Vám dobíjajú baterky…….. neskúšajte ale nikdy nasilu zapadnúť….. dostanete ešte väčšiu facku……. 

Príbeh Mirky ma zase ubezpečil, že sme tak trochu naprogramovaní… 

Vnímavosť je krásna vec. Ak ste hypersenzitívny človek, budete sa musieť s ňou naučiť pracovať. Preto, aby ste prežili. Aby ste sa nestali obeťou svojho života. Sebadeštrukcia a skepsa číha na každom rohu…… 

Robte to, čo máte radi….. tešte sa zo svojich talentov……….. 

Viem Mirka, ako hovoríš: „občas tá vnímavosť bolí“….

Obávam sa, že bez bolesti často niet pochopenia……… 

Mirkin príbeh mi opäť pripomenul, že by sme nikdy nič nemali robiť nasilu. Nenapcháš sa tam, kam nepatríš. Nepotlačíš seba a ani svoj dar, ktorým disponuješ. Ak to budeš chcieť urobiť – čaká Ťa sebadeštrukcia……. Ak ideš za srdcom – nemôžeš sa pomýliť. 

Vyčkaj. Nebude to ľahká cesta. Odlišnosti sa neodpúšťajú. Často je to nevedomosť. Často strach z neznámeho…. Musíš nájsť svoj vietor…. 

Ak cítiš viac ako ostatní v tvojom okolí – nie je to chyba…. je to dar…

Mirka – aj v tvojom prípade je to dar………..

Bolo fajn Ťa zase počuť…….

Inšpirovala si ma k tomuto  článku……….. 

Ďakujem……. 

☆Večná Majka z Gurunu☆

•Upozornenie: článok nesmie byť kopírovaný, ani nijako využívaný na komerčné a či iné účely – bez súhlasu autorky•