05 júna Vymeňme si okuliare! Jún: Odolnosť a odvaha, Spln v znamení Strelca

Je presne 16:30 a ja sa po splnených povinnostiach vyberám načerpať energiu k jazeru…

Vonku vidím rôzne obrázky.

Už 100 rokov som nebola v meste. A ani mi to nejako nechýba. 

Koľajky na električkovej trati sú už úplne rozobraté a prechod pre chodcov sa trochu posunul..

Takže.. chvíľku čumím ako Majka z Gurunu, …. ako ufónec, ktorý priletel do neznámeho prostredia… a potrebujem sa zorientovať.. 

Na prechode pre chodcov stretávam zoči voči nejakú čudnú osobu. Hovorím si v duchu: „Posielam Ti kľud..“ 

No ona ani kľud nevidela… 

Osopí sa na moju spolučakajúcu, ktorá ako ja čaká na semafóre – na zelenú..

„Skap bez rúška“,… zakričí na ňu.. a začne byť fakt agresívna. Dievčina ju však nepočuje. Má sluchátka a ide na kolobežke..

Sláva,.. že si táto agresorka nevybrala mňa. Aspoň niečo…

Po ceste stretávam veľa mladých ľudí s rúškom.

Čo ma ale prekvapuje, koľko malých detí má vonku rúško….

Ja ledva lapám po dychu, dnes je na Slnku do 30 stupňov…. takže im rúško fakt nezávidím… 

Sledujem reakcie ľudí…

Jedna pani, ktorú vidím ako kráča naproti mne – si hneď nasadzuje rúško a prechádza kvôli mne na druhú stranu… 

Mám choleru.. alebo lepru?

Občas mám chuť na ľudí urobiť: „BAF“..

Možno by sa zobudili z hypnózy.. 

(-: (-: (-: 

Je to taká tragikomédia..

(-: 

No nič…

Idem ďalej… 

Z druhej strany ma míňa mladý chalan. Ten má takú celú kuklu. Humorné je, ako chodí a ako sa pozerá na ľudí. Je úplne zošnurovaný. Uzavretý. Pohyby tela sú jasné. Reč tela prezrádza strach….

Pri jazere si sadnem na schody. Mladé baby, ktoré sedia o dosť ďalej a samozrejme majú rúška – sa ihneď zdvíhajú preč. 

A je to tu zas. Oni majú rúška, tak bezrúškových asi nestrpia. 

Svet sa zbláznil…. ľudia sa boja ľudí. 

Hra sa podarila. Nech už je akákoľvek… 

Toľko málo stačilo, aby ľudia uverili tejto hypnóze.. 

Prisadne si jedna pani. 

„Môžem sa Vás niečo spýtať..“, položí mi otázku.

„Už ste sa spýtali..“, odpovedám… 

Smeje sa.. (-: 

„Vy sa nebojíte chodiť po vonku bez rúška..?“,… zadá otázku a tvári sa zvedavo…

Vysvetľujem, že vírusy tu boli a aj budú. A realita je tá, že sa už dávno nič nedeje. Ale ľuďom sa toho veľa deje v hlave…. 

„Myslíte..?“.. spýta sa začudovane…

„Ja som čítala, že vírus fakt existuje a o tom niet pochýb..“, povie… 

„No jasné, že existuje.. on neodišiel, neprešiel cez hranice aj s pasom. Človek sa s tým musí zmieriť.

Žijeme s baktériami. Ale telo musí byť dostatočne odolné.

Strach jeho odolnosť zmänšuje… Strach pripraví telo o hormóny a oslabí imunitu. Okrem toho, strach skracuje teloméry…

Skrátené teloméry majú za následok mnoho zdravotných komplikácií. Preto STRACH je nepriateľom číslo 1.

A potom je tu zákon príťažlivosti.

Ak sa niečoho bojíme = priťahujeme to. Je to biológia presvedčenia. Mozog nerozlišuje medzi vymysleným scenárom a realitou…

Aj čínska medicína vysvetľuje, ako strach narúša vrstvu wei čchi – aurický obal a potom vírusy ľahšie prenikajú do tela. Strach destabilizuje pľúca, prebehne oslabenie obličiek a telo stráca prirodzenú imunitu.

Pri strachu si v mysli kreujeme celé scenáre. Tie potom spustia do tela konkrétne chemické látky – hlavne adrenalín. No a tieto látky spustia v tele mnohé procesy. Vytvorený film je však už vyrobený mysľou vopred a telo reaguje.

V praxi to znamená, že človek plný strachu má potenciál ochorieť skôr ako človek, ktorý je presvedčený, že to nedostane.

To, čo si vyrábame v hlave je pre nás dôležité po celý život…

Takže je jedno, či vírus bol vyrobený človekom alebo nie.. dôležité je, ako naňho telo zareaguje, ale aj aký zaujmeme postoj v mysli..“, vysvetľujem… 

Rozhovor pokračoval.. S touto pani sme viedli zaujímavý dialóg.

Priznala, že rodina na ňu vysiela väčší strach ako má ona sama…. 

Na chvíľu si rúško dala aj dole… 

Ale potom jej zazvonil telefón a zrazu znervóznela. Po telefonáte s dcérou si rúško automaticky dala na tvár…..

„Asi som si už na to zvykla..“, priznáva sa…..

Lúčime sa….

Trochu aspoň zarozmýšľala… Ale presvedčenie, ktoré v sebe už mala aktivované a aj strach sa len tak nezmaže….

Každý žijeme fakt v inom svete…

Po ceste som ešte stretla veľa detí. Mali školské tašky a na tvári rúška. Asi už nerozmýšľajú, kedy rúško nosiť a kedy sa nadýchať čerstvého vzduchu….

Zaujal ma ešte malý chlapec v zaujímavých, takmer vesmírnych okuliaroch. 

„Aj ja chcem takééé…“, kričali naňho iné deti a prosili ho, nech si slnečné okuliare vymenia…

A tak si tieto deti okuliare na chvíľku vymenili a porovnávali svetlá a dojmy… 

„Jéééj… ty to máš v tých tvojich vesmírnych okuliaroch naozaj krásne..“, skonštatovalo jedno z detí….

„Tak čau.. zase zajtra!“…. 

Deti odišli a malý chlapec pokračoval v ceste domov so svojimi vesmírnymi okuliarmi a pospevoval si….

Chvíľu sa rozprával sám so sebou. Bol to jeho veselý svet….. A v ňom bol v ten okamih šťastný. 

Tento chlapček ako jediný z detí nemal rúško…

No to čo mal v hlave a následne v srdci zaujalo všetky deti… 

Oni si mysleli, že je to preto, že má iné okuliare,….. lenže nebolo to tým. On si bol istý, že mu nič nehrozí. Jeho energia kmitala na vyšších čislach. A to bolo to, čo deti pritiahlo. Bol divný, ale zároveň zaujímavý. A nič ho nerozhodilo. 

Okuliare.. Pekná analógia.. Tak trochu mi tieto deti pripomenuli, že majú v čomsi pravdu.

Nie žeby išlo o tie slnečné Vesmírne okuliare…. Ale v podstate aj áno..

Je to totiž dokonalá metafora….

My naozaj máme každý svoj svet. Akoby sme mali iné okuliare… s inými filtrami… 

Preto je občas ťažké – pochopiť iné svety….

A naozaj… zdá sa, že v tejto poKorona kríze má každý iné okuliare… 

Nie žeby sme ich pred tým nemali. Teraz však sú rozdiely dosť zjavné… 

Rúško veľa prezrádza… všetko na nás bliká akosi zosilnene..

Mnohí ľudia sú tak nadopovaní toxicitou médií, že sa boja aktuálne druhej Korona vlny. 

Médiám sa podaril majstrovský kúsok.. 

Dokázali za tak krátky čas zhypnotizovať taaak veľa ľudí…

Pritom môžme byť radi, že  je to tak ako to je. Ale my nie sme. Akoby sme si to chceli predĺžovať. 

To akoby ste chorého človeka neustále programovali, že príde druhá a tretia vlna jeho choroby a je možné, že zomrie…..

Lekári to tak trochu aj robia…

S diagnózou dávajú pacientom aj prognózu… 

Lenže prognózu nemá právo dávať nikto…. hrať sa na Boha a vyššie sily je dosť nebezpečné. Lenže my sme v období mesiášskom, kde sa stráca diskusia.. 

Naši odborníci nás prognózou zahlcujú prakticky nonstop…..

Úloha tohto obdobia pre všetkých ľudí je získať odolnosť voči toxicite… Týmto nás kŕmia médiá… a výsledkom je zahltenosť….. často strach.. 

Blíži sa nám spln v znamení Strelca. Vraj prebieha spolu so zatmením… 

Astrológovia popisujú väčšiu agresiu – nakoľko Strelec reprezentuje ohnivý element. Nedoporučujú sa žiadne experimenty s chemickými látkami (lieky, drogy) a ani s  alkoholom.. v tejto konštelácii by mohli mať experimenty až tragické následky… 

Spln bude mať veľmi mocnú energiu…..

Dumajte.. relaxujte…. a hlavne recyklujte….

Je to obzvlášť výzva pre samotných strelcov… tí by si mohli dať do poriadku po emocionálnej stránke v tejto konštelácii veľa vecí. Ak budú o to stáť. Šanca je tu však pre každého.

O dva týždne príde znovu rovnako silný nov… opäť bude prebiehať so zatmením…

Takže nezabudnime si trochu inak naprogramovať hlavu! 

Strach aktuálne vykazuje v spoločnosti veľmi vysokú úroveň… Ak to ľudia neustoja, môže sa to obrátiť do deštrukcie…

Je načase si aktivovať ODOLNOSŤ A ODVAHU….

A pre niektorých aj VYMENIŤ UŽ TIE HNUSNÉ PESIMISTICKÉ ŠEDÉ OKULIARE…..

Svetlo všetkým nám… ♡♡♡

Buďme bdelí a odolní! 

Opatrujte sa a prestaňte sa už báť…

Nezabudnime, že ak na niečo myslíme viac ako 18 sekúnd – usádza sa nám to v tele.. Ak je to štvornásobok – zákon príťažlivosti odpovie v hmote…… 

Majme to stále na pamäti!

A programujme sa každý deň… Zdá sa, že pokusy médií o vysielanie strachu budú v júni výzvou.. 

Veľa radosti a lásky!♡

(-:

See you later!  

♡Ufónica Kity♡

(Text aj kreslené obrázky podliehajú autorským právam.)