♡Môj vianočný darček.. U chiropraktika…♡

Priznám sa, že navštíviť chiropraktika som chcela už dávno… 

Ale nikdy som na to nenadobudla odvahu. 

Ak Vás často bolí chrbtica a či kĺby – čítajte ďalej…. 

Pre moje časté bolesti v krčnej chrbtici a pre následné migrény,… som jedného večera otvorila zúfalo internet a začala pátrať. 

Blížili sa sviatky, .. a možnosť, že niekto aj odpíše naspäť bola minimálna…….

Našla som si pár zaujímavých ľudí a do formulára a do mailu napísala krátku, dosť zúfalú emocionálnu správu… 

Zaujímavé bolo, že niektorým ľuďom sa odpísať nedalo. Formulár zakaždým nešiel a mail sa vracal späť ako neexistujúci. Po skúsenostiach s jedným formulárom – prostredníctvom ktorého som mala nedávno nabúraný e mail – som sa radšej tento formulár nesnažila opätovne odoslať. Ak niečo nejde – nerobte to na silu. Má to svoj dôvod…… 

Z desiatich ľudí sa mi neozval nikto…. 

Hneď ako som zavrhla možnosť, žeby vôbec niekto zareagoval – prišla správa.

„Mám posledné voľné miesto na piatok, 9:00″… So sklamaním som to prečítala a odpísala, že som v piatok odcestovaná – v piatok sme v Maďarsku… 

Hneď nasledujúci deň mi ale prišla k večeru nová správa.. Uvoľnilo sa miesto, niekto stretnutie náhle odvolal.. Ok! Let’s go. Pozrela som mapu a vybrala som sa na miesto činu…. 

O chvíľu som už nervózne vyčkávala… Pôvodný zámer bol vyskúšať u tohto chiropraktika masáž a až potom sa s dôverou dať na jeho chiropraktické oné škĺbnutie…… 

Stretnutie sa začalo. Chiropraktik najskôr chcel vedieť moju motiváciu – prečo som prišla. Nejakú moju históriu. Kto som a čo mám rada.. Začali sme sa rozprávať a ja som mala pocit, že oproti mne sedí slovenský diagnostik Lazarev, ktorý hovorí o pokore prijať odlišnosť, prijať seba. Neobzerať sa vpravo ani vľavo a súčasne zostávať s láskou otvorený aj napriek demolácii okolia… nepochopeniu.. skrátka presunúť pozornosť iným smerom. Nesnažiť sa všetko pochopiť, ale iba žiť svoj život. Bez výčitiek.  

Áno! Trafil sa.. Človek obyčajne pozná svoje témy. Akurát, že keď ich počujete od druhých – je to zásadne iné. Dokážete to lepšie vstrebať… Mnoho hypersenzitívnych ľudí sa neustále cíti pod tlakom. Je tam podvedomý boj. Energie sa prelínajú… a človeka to sťahuje do iných vibrácií. Ľudia majú rôzne stavy. Cítia vibrácie iných ľudí a práve to ich často sťahuje.. najmä ak je vo vzťahoch akýsi nesúlad… Migrény, atď,… Problémom je, že za každým skrátka cítia bolesť. A tým, že sa ich to tak mohutne dotýka – cítia rôzne energie, často z hádok,.. aj na fyzickom tele. Nič nové. Aj Lazarev popisuje deštruktívne energie ako útočiace gule, či zárezy noža. Ale to si ľudia nedokážu často predstaviť. Je to pre nich akési sci-fi…. 

Čo je ale dôležité: niekedy si nevedome spôsobujeme sami na sebe paseku.. Chceme pochopiť to – čo nie je v našich silách,…  pochopiť ine nastavenia a programy mysle, prečo ľudia robia to či ono – to môže byť často únavné aj frustrujúce zároveň..  Sem tam nás to sťahuje ako vír. V konečnom dôsledku sa všetko obracia proti nám. Je to program: „nie som dosť dobrý/á..“ a tak isto program „zas sa odlišujem“… a tak sa krásne bytosti úplne zatvoria a správajú sa na inom teritóriu ako chameleóni. Povedia si „urobím kompromis“.. lenže ani to nie je cesta. Pretože záleží – do akej miery potlačíte sami seba. V tomto hypersenzitívnom nastavení to pôjde len do určitého bodu. Ďalej Vás to nepustí… A neskôr sa Vám to prejaví na tele….. 

Čo sa stane potom? Väčšina ľudí dospeje k bodu A. K tomu, čo sa javilo už na začiatku. Iba sa prejdete okľukou… 

„Nechci všetko pochopiť. Oberá Ťa to o energiu..“

Táto veta mi naozaj veľmi pomohla. Často chceme vyhovieť okoliu, pod tlakom rôznych tradícií a divných obmedzujúcich pravidiel – potom čosi v nás hynie….. zomiera…. 

Vraj mnoho ľudí po tejto terapii zavrie dvere a povie si: „To čo bolo za debila..?“ ,.. a už nikdy nepríde……. 

Pochopiteľné.. Človek nerád počúva o tom, čo má zmeniť, okresať, na čom má zapracovať……. Aj mňa sa pár slov dotklo. Ale nakoniec .. v hĺbke duše som vedela, že je to iba bolesť a hnev…

Často sa hneváme, že nevieme veci robiť inak… ale každý máme svoju cestu. Vznikajú tu rôzne hnevy… tento hnev si ukladáme často do tela…… číňania tvrdia, že najviac si odnáša pečeň… Všetko má ale svoj čas……. každé pochopenie….. 

Sme rozmaznané netrpezlivé deti…….. sme vyformovaný na výkon.. rýchlosť… a to je kameň úrazu… 

Chvíľku som mala na tejto terapii slzy na krajíčku, ale zvládli sme to pretransformovať a pomenovať. 

Táto terapia u tohto milého človeka bol môj vianočný darček. Presne toto som potrebovala počuť……..

„Ty nepotrebuješ masáž… iba chiropraktiku… potrebuješ sa zobudiť… ísť ďalej… s pokorou… ale s otvorením pre nové podnety….“

A už som ležala na jeho lehátku…  tento chlapík mi povedal toho mnoho.. A fakt to bolo to, čo som potrebovala počuť, aby som sa pohla ďalej.   

„Na to, aby som niečo urobil,.. a opravil – sa nesmieš báť bolesti,….“….

Najskôr sme chvíľku dýchali, telo sa musí vedome uvoľniť. Musíte mu dať signál, že takýto zásah chcete. Dôverovať v to, ze sa to podarí…. Inak to nepôjde…

Potom mi chiropraktik chytil hlavu a prudko šklbol. Nakoniec, ani to nebolelo…. A ja som sa taaak obávala!!!! …. Ale taký je človek… robíme si zbytočne strachy… (-: 

„Môžeš masírovať krk koľko chceš. Máš to v panve…“,… povedal…..

Napraviť panvu sa mu už nepodarilo.. Nebola som dostatočne uvoľnená…. A keďže som už vedela čo príde – telo sa akosi vzomklo a nešlo to… 

Ale pre moje telo bol tento jeden zákrok aj dosť. Zrejme preto sa už viac robiť nedalo. Telo je múdre.. dôverujte mu. Ono má svoju múdrosť…. Chvíľku pulzovalo. Malá triaška prešla za 3 minúty celým mojim telom…. všetkými kanálmi… Po chvíľke ostalo len točenie hlavy…….. Potom nasledoval môj absurdný smiech….

„Som rád, že sa smeješ. Ľudia buď plačú alebo smejú sa. Často oboje..“,.. skonštatuje… „Chcel som vedieť, kto píše také priame otvorené neštandardné emocionálne správy…. teraz mi to je jasné…“  Ešte sa pozriem do zrkadla – či som to ja (-: a odchádzam… Niečo sa ma dotklo, niečo vo mne zarezonovalo…… takže mám pocit, že to z časti nie som ja….. bol to veľmi zvláštny stav…… Ale taký, z času na čas potrebuje každý… 

„Ak budeš mať odvahu,.. zastav sa v januári na panvu…“,.. dodal….

Rozlúčili sme sa…….. 

Verím, že táto terapia nie je pre každého. Tento chlapík dosť na rovinu pomenúva javy, ktoré si na druhom všíma a to je preňho most. Potom ide ďalej podľa toho – ako reagujete.. Sú ľudia, ktorí zabuchnú dvere v hneve a zlosti, že to nie je o nich. Práve tým potvrdzujú – že je. Ale rozumiem, že nie každý chce v sebe niečo meniť. Takže tento chlapík hovorí, že nie každému vie pomôcť. Logicky. Dá sa pomôcť len tomu, kto o to stojí….. Nikdy nepomáhajte tam, kde ste nežiadúci…. to je jeden zo zákonov Vesmíru…. 

Večer som si detailne pozerala môj krk. Vždy som tam mala výčnelok…. 

Teraz tam nie je… aj na hmat akoby to bol iný krk. Nie môj. 

Dokážem pri cvičení urobiť pohyby, ktoré som pred tým nedokázala. Dochádza mi teraz, že učitelia jogy sú nevzdelaní. Naťahujú umelo šľachy, ale tým – že to nie každý je schopný urobiť – vzniká tam často napätie. A takto to často aj skrátia… A niektorí to fakt robia aj nasilu. Dopúšťaju sa tak ešte väčšej paseky…. Nevedome….. Ida Rolfová má pravdu. Toto pochopenie som skúsila na vlastne koži. V krku mi pri otáčaní hlavy už teraz nepraská. Pritom som v minulosti vždy robila nejaký šport, cvicenie, tance, meditácie, atď,.. skrátka pohyb. Lenže vyskočený stavec nikdy neopravíte cvičením…… 

Bola som dieťa porodené kliešťovym pôrodom a posun krku bol od detstva následok. V poslednom čase som pociťovala, že telom neprúdi energia.. skrátka, že nefunguje už vôbec nič – ani cvičenie a ani plávanie…… a ani masáže….. 

Táto terapia mi uvoľnila pulzáciu v krku….. a tým prešla energia do celého tela. To prinieslo zmeny aj na mentálnej úrovni…. 

Hneď v ten večer som prežila akýsi aha moment… zobrazilo sa mi to množstvo vecí, ktoré skratka mám robiť. Intenzívne……. videla som to množstvo krás a akýchsi obrazov mysle – kam sa uberať….

 

Otvorila som internet a zapla fantáziu… spôsobov ako zmeniť a obohatiť svoj život je viacero… je čas na niečo úplne nové….. 

Začína sa nová etapa……. vzruchov.. vôní… piesní….  obrazov……. nových mentálnych programov… bol to ťažký rok. Priniesol veľa trhaníc a bolesti, omylov, skúseností, pokusov a poznaní.. uzatvára ho niečo nové…. a zároveň pokračovanie v tom, čo milujem s mojou láskou……

Dnes sú Vianoce…..

Ale ja som už svoj Vianočný darček dostala (-: 

Buďte otvorení a nebojte sa bolesti……. Len tak zas o trochu viac zosilniete (-:

Všetko čoskoro prejde a otvoria sa Vám nové dvere a pochopenia…. 

 

Vďačne……

24.decembra 2018 

☆Ufónica Kity☆

●UPOZORNENIE: TENTO TEXT AKO AJ OBRÁZOK NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ, … ANI POUŽITÝ NA KOMERČNÉ A ČI INE ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY…●