27 apr ♡Sergej Nikolajevič Lazarev a Výchova rodičů..♡

Musím povedať,.. že knihy S. N. Lazareva sa mi vždy zdali zložité…. 

Keď ich začnete čítať, zdá sa Vám,.. že ste sa ocitli v sci-fi filme. Lazarev totiž s presnosťou popisuje – ako vidí emócie v biopoli človeka, .. vidí ich ako jednotlivé štruktúry. Popisuje, čo znamená urážka,.. aj to,.. keď ju nezrecyklujete. A aj to, keď ju na niekoho hodíte do priestoru… Čo vysielame sa nám predsa len vracia…. Vesmír je spravodlivý,.. ale často sa mnohé prejaví neskôr…….. Buď vo forme choroby,.. alebo inej patálie… 

Pamätám si na jednu ženu z Prahy. Mala dcéru.. Dievčatko sa prestalo vyvíjať v dvoch rokoch… Zrazu prestalo rozprávať. Dotyčná v tom čase riešila rozvod… a samozrejme – priznala,.. že za dcérin stav môže z veľkej časti ona. Mne to bolo hneď zjavné,… pretože poznám knihy S. N. Lazareva.. A to, čo som tušila  – sa aj potvrdilo neskôr na jej terapii….. 

Táto žena – matka dievčatka nemala na seba čas…. A tak bola čoraz agresívnejšia a agresívnejšia. A dievčatko to celé v jednu chvíľu zobralo na seba….. Samozrejme,.. medzi tým sa zhoršil aj zdravotný stav jej matky…. Jedno s druhým predsa len súviselo ..

No a potom, postupne táto žena pracovala s emóciami na rôznych terapiách,.. Neskôr, .. keď sme sa stretli – celkom otvorene priznala: „Nenávidela som svoju dcéru… za to, že vôbec existovala. Za to, že mi brala všetok čas a ja som sa cítila čoraz horšie…. partner absentoval a všetko bolo na mne. Tak mi malá prestala jedného dňa rozprávať. Otočila som svoju deštrukciu na ňu a ona to zacítila, zobrala vinu na seba a dievčatko postupne nemalo chuť ani žiť….“ 

Takýchto príbehov som odvtedy počula mnoho… a včera, keď som zbadala v Lidli vystresovanú matku, ktorá až zúrivo kričala na svoju dcéru  a priam sa jej vyhrážala krikom na celý obchod: „MÔŽEŠ CHVÍĽU MLČAŤ.. ? BOLÍ MA HLAVA..“ , – spomenula som si na Lazarevove príklady v knihách….

Deštrukcia matky odovzdávaná dcére = program agresie prenesený na dieťa… Každá žena by si totiž mala na seba nájsť čas, aby sa nezbláznila zo stereotypu….. Partneri by sa mali v starostlivosti o dieťa striedať…. Inak to žena sama neukočíruje, rovnako by dopadol chlap.. Jednoducho musí tam vzniknúť rovnováha…. Inak sa jeden z nich buď zblázni,.. alebo prenáša svoje emócie na bezbranné dieťa… A tu vzniká základný problém… Dieťa si zapamätá tento zvláštny vzorec … 

Ženy – matky si však natlačia do hlavy často vzorec rodičov – „musím tu byť pre všetkých“.. Ak ale človek zabudne na seba, .. nemá energiu pre iných..

No a potom tu máme stereotypy iné..

 Žena = domáce práce.

Muž = zarábať money..

Ale toť je starý vzorec… Vzťah je predsa ako tango. Raz cúva jeden, raz druhý. Ak vedie pelotón iba jeden,.. a je to dlhý čas – priskoro sa unaví… Problémom je, že tento stereotyp sa presúva z generácie na generáciu… 

V knihách Lazareva mi došlo kopu vecí… Aj preto, že som vždy cítila intenzívne emócie. A to nielen svoje. Keď ma niekto urazil, bolo to ako keby mi hodil kameň do srdca.. Aj preto sa ťažko žije ľuďom s rozšírenou citlivosťou, akýmsi väčším vnímaním nazývaným hypersenzitivita…. Mala som však o tom málo informácií. A ako to býva…. Človek zaprie svoje pocity, uloží ich niekde hlboko….

 Zamkne ich.. Len ono to má háčik.. Lebo  oni po čase vybuchujú ako bomba….. 

A prídu neplánovane….. Chcú byť odomknuté. Darmo sa ich zdráhate… Oni Vás dostanú a predložia Vám účet….. Takto som sa našla v knihách S. N. Lazareva.. Stačilo pár kapitol. Pocity z emócií sa zhodovali. Ibaže ja ich nedokážem vidieť ako on. Intenzívne ich však cítim na fyzickom tele…. Tento dar je veľmi náročný… Jednak je to dokonalá kontrolka… Áno. .. Ibaže často vidím to, čo sa ma príliš dotýka. Takto však dokonalo fungujem v umení…. Vidím tam, kde ostatní majú často okuliare. A nie vždy to chcem vidieť…  Každý to mame nejako inak….. 

V knihách Lazareva sa nájde naozaj každý… nie každý ich dokáže  preto vstrebať. Prijať to,.. že emócie a programy často podvedome preberáme od svojich predkov… je náročné… Ako ovplyvniť zdravotný stav? Zmenou správania….  Nie každý sa však nad sebou dokáže zamýšľať a robiť zmeny v myslení a v algoritmoch… 

Pomôckou je havajsķá technika ho’oponopono… sú to 4 slová vysielané do Vesmíru… 

MILUJEM

ODPÚŠŤAM

PREPÁČ

ĎAKUJEM

??? V čom spočíva jej  čaro..? Ak s niekým nemáte dobré vzťahy,.. alebo skrátka tam je zádrhel – bez ohľadu aký máte vzťah, mali by ste často ho’oponoponovať.. Aby ste sa očistili.. Ak vysielame nenávisť – škodíme hlavne sebe. Všetko sa otáča ako bumerang.

Zákon príčiny a následku Vás nepustí… Ovplyvňujeme sa.. často sa zraňujeme….

Ak niekomu nemôžete odpustiť – ho’oponoponujte. Robte to pred spaním… v autobuse.. na plavárni.. v aute.. je to prakticky jedno! Dôležitý je zámer…… 

Ak ste plní hnevu,.. tiež ho’oponoponujte… hlavne buďte k sebe úprimní. Slzy sú často veľkí očistní priatelia…… 

No a potom… Lazarev hovorí o láske. Ak nemáme zásobu lásky pre seba, ťažko ju budeme dávať ďalej. Naša láska bude stále podmienená….. A možno ten druhý o ňu nebude stáť….

Obeť? Tyran? Spasiteľ? Večný trojuholník… úlohy meníme… 

Láska k Vesmíru, životu, k stvoriteľovi – tá má prím… vsetko ostatné mizne, láska zostáva. Zasoba lasky určuje akou optikou sa na svet pozeráme…. Ak nam svet nedáva zmysel – stratili sme túto drahocennú energiu.. Musíme ju znovu získať,… aby svet nesčernel…. Aby sme vnútorne nezomreli, aj keď fyzicky ešte žijeme… 

A na čo ešte upozorňuje Lazarev,.. je zbožšťovanie .. či už matérie,.. alebo slávy…. peňazí..  dokonca spasiteľského duchovna.. Tu je riziko straty veľké… Nič by sa nemalo stať cieľom  – iba prostriedkom… 

Milovať neznamená vlastniť….. 

Ak odpovedáme na agresiu agresiou – otáčame to na seba.. sebadeštrukcia.. kde sa človek cíti ako obeť… Obeť priťahuje scenár obete…… 

V pamäti mi blúdi spomienka na jednu ženu z workshopu. Mala okolo 53 rokov. Mala v živote všetko,.. ale bola hrozne nešťastná. Preto, že deti jej vyrástli,.. zrazu sa cítila neužitočná…. Keď som s ňou pracovala vo dvojici vo forme rozhovoru a otázok, .. bolo mi smutno…. Nemohla som uveriť ako žije… 

Mohli sme si po rozhovore vybrať odmenu. Jedna druhej urobila čaj, alebo kávu… atď.. Táto žena chcela len jedno…

Pohladenie .. tak ako keď bola malá a mama jej hladila vlasy….. 

Bola to tá najťažšia a najbolestnejšia forma terapie – akú som vo dvojici absolvovala… Ale veľmi liečivá. Niekoho hladiť, len tak…. Sme v tom vlastne všetci rovnakí. Každý potrebuje lásku….

A tu som si uvedomila, že ženy často zabúdajú na seba…. preto sa z nich stávajú časom zúrivé beštie.. Je to vlastne zúfalstvo.. A často potrebujú len pohladenie… Jednoduché,.. čo? 

Sme naprogramovaní na zdieľanie,…. Často však zabúdame na jednoduché veci….. A tie nič nestoja! 

Ak nemilujete seba = nemáte čo postupne ponúknuť iným….

Dali sme druhým všetko a vďačnosť neprichádza? Nedostali sme ju naspäť? Otázka je,.. či tí ľudia naokolo vlastne o to vôbec stáli… pretože hodnoty života má každý inde. To jeho šťastie môže byť celkom odlišné od nášho. Každý máme inú cestu….. A tak veta: CHCEM LEN, ABY SI BOL/A ŠŤASTNÝ/Á – môže byť minutá významom…. 

Spýtali ste sa – kedy je dotyčný človek naozaj šťastný? Kedy mu v duši svieti Slnko? Možno to bude čosi iné ako to čo ste si určili vy,… čo Vám môže byť na míle vzdialené…

A tu sa niektoré cesty bytostí rozchádzajú. Aj preto, že sa vzájomne vibračne neakceptujú…. Ego sa vznesie do výšin a je koniec!

Ich vibrácie prúdia jednoducho na iných frekvenciách. Na to, aby sa tieto vysielače priblížili je potrebná AKCEPTÁCIA… isté PRIJATIE.. ŽE MOJA CESTA JE ODLIŠNÁ AKO TVOJA… 

Ale my len posmešne súdime.. hodnotíme…. 

A sme vlastne funny hypersmiešni… (-: 

Lebo niekto vidí šestku a niekto z druhej strany deviatku… 

A teraz… kto má pravdu? (-: 

Existuje vôbec v Universe nejaká „PRAVDA“? …….

Majte sa….. a skúste častejšie ho’oponoponovať.. Je to cesta k zmene….. 

Sme vysielače…. stanice.. aj prijímače… 

Niekedy sa veci zdajú byť zložité. To preto, že nie sme v emóciách pružní… Sme zaťaté deti, ktoré sedia pri stole a naschvál nebudú robiť to, čo chce rodič…

Ibaže v tomto prípade je rodič Vesmír…. 

A tam už nikoho neoklamete…. (-: 

Vesmír nám jedného dňa predloží účet….. 

S láskou ☆večná mimozemšťanka Kity☆

○UPOZORNENIE: TENTO TEXT NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ ANI VYUŽÍVANÝ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○