29 dec Konce a začiatky… O tom, čo ma naučila ZUZKA♡
A je po Vianočnom ošiali… Teraz prídu ešte predsavzatia a Nový rok a sme v 2018tke….
V podstate nemusím bilancovať – robím to každý večer…. (-:
Keby som mala zhodnotiť rok 2017 jedným slovom – napadá mi hlavne slovo vďačnosť.. tiež vzdelávanie, výzva.
VZDELÁVANIE, VÝZVA, VĎAČNOSŤ.. Mám tam tri véčka (-: Čo máte vy? …..
Hovorí sa, že keď prejavíme veľa vďačnosti – Milosť k nám bude štedrá. Spravíme 1 krok a ona spraví ďalších 9..
Ak si spomeniem na slovo VĎAČNOSŤ – musím si spomenúť na Zuzku. Zuzku som stretla nedávno na jednom z workshopov o speve a dýchaní v Prahe. Zuzka mala mierne mentálne postihnutie.. komunikovala ťažko, ale za posledné roky urobila v sebe veeeľký progres. Bolo v nej niečo tak veľké – ona mala v sebe nadmerné chcenie meniť sa…
Kedysi mala problém rozprávať.. vydať zo seba čo len hlások.. zvuk… Pamätám si ako Zuzka skúšala spev stále dookola, kým niektorí ľudia odmietli spievať a zlepšovať sa. Bol v nich strach ….. pritom mali všetky predpoklady k úspešnému spevu – sluch, intonáciu,.. aj dobrý dych….. Napriek tomu to mnohí ani len nevyskúšali…
Pozerala som zakaždým s otvorenými ústami s fascináciou na Zuzku.. ona intenzívne cítila všetky ich emócie, bola vnímavá a veľmi citlivá… Skúšala spievať pieseň 5 krát, 6 krát,.. dokonca aj keď jej to nešlo, .. triasli sa jej pery.. ale dávala pieseň znovu a znovu od začiatku….. chcela to zaspievať dobre,… ako najlepšie vedela. Zatvorila oči a ono sa to zlepšovalo. Bol to obdivuhodný pohľad…. Trochu ma to aj vnútorne dojalo….
Vtedy mi to došlo! Prečo sa niektorí ľudia neposunú. Jednoducho majú strach ísť do nekomfortného prostredia. Nechcú zdolávať svoje tiene. Došlo mi, že talent k úspechu je jednoducho príliš málo….. Ak nechceme veci v sebe meniť, prechádzať do bolestných stavov – kedy vedome začneme meniť naše návyky, vzorce a programy…. mať na seba neustále otázky ako to zlepšiť, skúšať to, zažívať pády a realizovať zmenu.. Všetko je to málo – ak nie sme otvorení zmenám… Ak sa uspokojíme s tou rolou, ktorú hráme – zostaneme na tom istom políčku….
Ustrneme. Akoby mentálne začneme tuhnúť. Tuhne nám srdce, zatvára sa duša. Ozýva sa len akýsi autopilot….
A došlo mi ešte jedno! Nemáme právo zasahovať tam, kde nie sme žiadúci… Nezasahovať do života tým, ktorím vyhovuje rola, ktorú hrajú….. Je to ich rozhodnutie!!!…. Na to nemáme nárok…. Môžme niekomu ukázať inú cestu, .. ale nie prejsť ju zaňho.. Nenavádzať ho k tomu, čo nechce a očividne na to nie je pripravený.. Jeden z Vesmírnych zákonov.
Zuzka ma naučila ešte jednu vec…. Keď som sa k nej čoraz viac mentálne približovala – ona sa cítila istejšie a istejšie… Normálny človek by hodnotil, posudzoval ma, približoval by sa ale aj rýchlo vzdiaľoval a zatváral… Ona však bola iná.. Odmeňovala ma úprimnosťou, ..hovorila to čo cíti a jej oči žiarili. Otvárala sa viac a viac… Naučila ma, že ak druhému dáme lásku a nebojíme sa strachu – môžeme získať ešte viac a vzájomne sa obohatiť…… Stačí otvorenosť, čistá človečina.. ideš do risku, ale aj druhá strana riskuje..
Rozumeli sme si.. Možno preto, že moja hypersenzitivita je tak obrovská, že dokážem vnímať veľmi jemné vibrácie.. Mentálne postihnutí ľudia majú veľmi otvorený komunikačný kanál…. no a to je niekedy problém. Majú zablokované akoby iné centrum. Niečo nadmerne rozvinuté, niečo akoby zablokované. No a s tým prichádzajú rôzne patálie. Zapozeráte sa na nich keď Vás nevidia a oni sa otočia a zavnímajú to……
Mám dar vidieť tieto jemné vibrácie.. Bol čas, kedy som to v sebe potláčala.. Lenže tu iná cesta nie je – len byť k sebe úprimným a ísť svojou líniou, po tom – čo duša volá. Pár krát ma to už sfackovalo… Za ten krátko dlhý čas, čo som na svete – som sa naučila svoju hypersenzitivitu milovať!♡♡♡
Táto skúsenosť v tejto skupinke bola pre mňa veľmi zaujímavá a cenná.. Sama pre seba som potom analyzovala celú skupinku a musím uznať, že Zuzka mi pripadala nadpozemsky (-: Všetkým totiž ukázala, že keď človek chce – môže získať veľa… Ale musí o to stáť….. a o to bojovať. Potom to raz naozaj dostane…… Je toho hoden…
V závere som rozmýšľala,… kto je tu vlastne „normálny“ ..?
Sú to ľudia, ktorích ovláda strach, ale seba natoľko oklamú, že sú neschopní – až tomu uveria…? Ľudia pohodlní, ktorí uverili v svoju ilúziu a sú iluzórne spokojní…? Na pohľad šťastní, ale v srdci zatvorení….. ??
Alebo je to Zuzka, ktorá tie obmedzenia má, .. je úprimná sama k sebe a k okoliu, priznáva svoje nedostatky a sem tam pôsobí divne.. pretože ten bohatý svet nevie zvládať…?
Na to si už odpovedzte si sami……….
S láskou..
☆Ufónica Kity☆