05 jan Milujte svoje čierne diery…. Len tak budete slobodní!

Hovorí sa, sprav jeden krok k milosti – a ona spraví k Tebe 9….. Aspoň tak to hovorila Brandon Bays…… 

Keď mám chuť, píšem články…. Je to akoby moja hlava a duša zároveň chcela vyhádzať všetok obsah, čo tam drieme. Presne viem, kedy mám písať… Podobne je to s maľovaním.. Keď je v databáze veľa obrázkov – duša ich chce zhmotniť. Ak nápady dlho nezhmotňujem – moja hlava a srdce sa dostávajú do akéhosi zmätku…… Začnem sa  cítiť akosi nepohodlne… Zahltene.. Ako keď chcete skákať, .. a nemôžete…… 

V databáze čakajú ďalšie aktualizácie a ja nemám ešte spracované predošlé….. 

Vtedy začína RECYKLÁCIA… 

Musí…

Rada skúmam kreativitu. Niet zložitejšie osobnosti ako kreatívci.. Vraj majú v sebe plno rozporov. A za to môže nárast dopamínu… Hladina dopamínu stúpne a dejú sa rôzne veci. Vznikajú pnutia… Ak kreativite nedáte priestor – môžete sa ocitnúť na psychiatrii….. Tak ako to človeka pozdvihuje – môže ho to pohltiť…. 

Každý dar je aj prekliatím zároveň. Podľa toho, z ktorého konca sa na to pozrieme…

Keď cestujem, nosím pri sebe vždy notový zošit,..  aj farby a výkresy….. 

Pri tvorení mám zakaždým pocit, že padám do čiernej diery. Nie je tak celkom čierna, ale ani svetelná…. Musím tam zakaždým spadnúť úplne celá bez ohľadu na to – či robím hudbu, píšem piesne alebo maľujem…. či píšem články…. 

Kedysi som si myslela, že čosi somnou nie je v poriadku.. práve pre čierne diery. V čiernych dierach je to nevyspytateľné…. A potom, presne viete, že sa to deje znovu a je to tu zas…. Preto som svoje čierne diery začala skúmať….. Vždy mi pri nich nie je dobre…. Akoby na moju dušu spadol v tom okamihu celý svet….

Pozerám sa okolo seba a dokážem sa napojiť na celý priestor. Preto pracujem v kaviarni…. Často… 

Dokážem si tam vyčítať a zobrať z priestoru presne to, čo potrebujem… Načítavam to – čo sa práve deje.. A keď sa zaseknem – iba pozorujem svet…. Niekedy zatváram oči a počujem istú kombináciu slov…… to je bohatá inšpirácia.. veľmi reálna a skutočná,…  myseľ produkuje v tme rôzne farby….. Zvuk sa mi vždy spája s obrazom….. V tom je to náročné…. V tme ma totiž nerozptyľujú vzory, farby, atď… 

Pretože ja vidím aj v špinavom okne obraz……. 

V odraze a tieňoch sú zdroje inšpirácie….. 

A tak vidím v tme svetlo… 

A v svetle niekedy tmu…

Nikto ma nenaučil s týmto darom pracovať….

Podarilo sa mi to až vtedy, keď som všetko nechala tak…… 

Bol to významný čas v mojom živote…. 

Pomohli mi k tomu náhľady práce s mysľou….. a telom…. 

Uvoľňovanie tela a mysle pomocou masáže, aromaterapie, tanca, cvičení, psychotechník a meditácií… hypnózy… atď… 

Brandon Bays a jej The Journey…. Tam som zo svojho podvedomia vyhádzala všetko, čo sa dalo. Išla som do svojich rán… Znova a znova.. Veľmi hlboko…. 

A docvaklo mi to! Tak ako som sa v terapiách na Brandon ponárala do svojich čiernych dier, ktoré sa potom menili na svetlo.. – tak som sa ponárala do čiernych dier v obrazoch….. 

A jedného dňa, keď mi bolo fakt hnusne otupno a zas padol na mňa celý svet – začala som maľovať… Vtedy som pochopila aj to, ako s farbami lepšie pracovať. Z omylov sa stali príležitosti a z pokusov cenné skúsenosti… niekedy ma omyl dokonca doviedol k fascinujúcemu výsledku… Automatické maľovanie sa stalo odvtedy mojou terapiou…… 

Čosi podobné som začala prenášať do hudby…. 

V hudbe je to ale iné…. Treba zachytiť od začiatku celý nápad… Pretože inak sa nezopakuje….. a vy naňho zabudnete………….. 

Veľa možností môže zmiasť…. 

Doviesť nápad do konca a úspešne ho zhmotniť do reality, .. dať mu formu, akoby ho obliecť do myšlienky, farieb, .. dať mu pulz  – to chce viac trpezlivosti a viac experimentov..

Obraz premaľujete.. hudbu nie.. tá odznie jedinečne v danom okamihu a to ju robí výnimočnou.. Druhý krat možno bude úplne iná…. 

No a…. jedného dňa prišiel nápad – vydať z malých nápadov noty – pesničkovú knihu pre deti… O to som sa už pokúšala aj pred tým…. lenže vtedy som na túto prácu s kreativitou nemala podmienky…. Demoloval ma svet systému, v mtorom som sa čoraz viac stávala outsiderom…. 

Musela som z tohto všetkého vystúpiť,.. aby som pochopila kto som…. 

Tak som sa hrala s mojimi čierno – svetelnými dierami….. 

Tak ako to robila Brandon v terapiách,… docvaklo mi to v Holandsku – začala som to praktizovať sama v sebe a dávať to do hudby a obrazov….. 

Občas sa musíte zdvihnúť a odísť… Kurz v Holandsku som nedokončila. Zrazu sa tam moja duša začala nudiť…… 

Môj odchod vyvolal ako inak – škandál….. Samotný Kevin a jeho pomocníci sa na mňa divne prizerali na obede. V ich očiach stála otázka: „Prečo si neprišla..?“ Nikto sa na ňu ale paradoxne nedokázal spýtať…. Zo strachu? …. 

Bol to veľký paradox. Bol to totiž kurz komunikácie… (-: 

Vtedy som si uvedomila, že sa mi smejú všetky božstvá…… 

Hneď potom som odišla do Toskánska. No a tam sa to začalo nabaľovať ako snehová guľa…..

Začalo to nevinnou smskou: „Váš let bol zmenený, kontaktujte Student Agency..“ 

V Ríme sa postávali dôležité lekcie… rozbitý kufor sa vrátil z  Amsterdamu … v Prahe som mala 2 hodiny na nákup nového kufra…. A potom… v Toscany to zistenie, že mám pár hodín na nájdenie ubytovania cez internet…. Bol to jednoducho prúser za prúserom…. V Prahe sa mi potom už nevrátil ani kufor…… 

Ale pamätám si na okamih môjho „flow…. “ Ak sa úplne stratíte a akoby ste prešli do obrazu…..  vypnete svet…. a akoby nie ste tak celkom v tele…. svoje „satori“ som zažila na letisku… 

Keď som išla z letiska s kufríkom, bol krásny západ Slnka…. 

Hovorím si, urobím si jednu fotku….. 

Cvak! 

Na Slnko som sa fakt zapozerala a vnímala farby…. 

Zrazu som sa prebrala, že niekto vrazil do mňa….. 

Viete čo sa stalo? Takto som prešla aj výdajňu batožiny…. 

Slnko ma úplne opantalo… Mala som teda ďalší problém… Dostala som sa do úvodnej haly letiska, z ktorej sa nedalo vrátiť už späť… 

Takto sa stal ďaľší prúser…. 

Smiala som sa sama sebe! (-: Musela som využiť šedý telefón na letisku a zavolať personál……… 

Keď sa kufor nevracal,…. opäť vznikla patália…… 

Chlapík hovoril: „Zase vy..?“ 

Vtedy som si uvedomila, čo znamená dokonalé flow…… dostanete sa tak do obrazu, ktorý Vás fascinuje,.. až natoľko, že vypnete okolie… 

Ale uvedomila som si z Holandska jednu základnú vec: „Padanie do čiernych dier.. rovnako ako v terapiách.. aj v tvorbe je nevyhnutné….“ 

Čosi sa Vás dotkne… a vy tak ste schopní zachytiť niečo jedinečné…. 

V kreativite sa treba naučiť počúvať svoje vnútorné hlasy… svojich démonov…. svoje víly… škriatkov…. tiene aj svetlá….. dotyky čohosi, čo tu nikto nevie popísať. A predsa sa to deje…. 

Musíte milovať svoj smútok aj radosť, svoje najväčšie paradoxy…

Musíte milovať svoje čierne diery….. 

Musíte sa naučiť nehodnotiť a neposudzovať svoje výtvory… 

Nechajte ich iba žiť… 

Prihovárať sa Vám…. 

Hodnotíme a posudzujeme,.. lebo sme aj hodnotení a posudzovaní….. 

Musíte sa naučiť vytrvať…. 

Silne byť naladení na vnútorné hlasy… 

Prejavovať a mať odvahu prejavovať krehkosť, zraniteľnosť … 

Lebo inak prehrávate….. 

Ste iba kanálom.. prostredníkom…. Ono si to žije svojim životom… Nevyspytateľné… 

A odvtedy viem jedno: všetky duchovné techniky pre kreatívnych a ešte aj hypersenzitívnych ľudí často zlyhávajú na celej čiare…. 

Zabudnite na odbloky…. sú Vám na nič, keď ste kreatívny a neprijmete kreativitu ako súčasť života, lebo ju nechcete z rôznych dôvodov…. Či už z bolesti,.. alebo strachu o budúcnosť…

Umelci majú nastavenie, ktoré nie je možné potlačiť, .. a už vôbec nie  zmeniť……… 

Čierne diery sú súčasťou ich života. Je to život náročný.. Ostávať často sám pre čierne diery… Všetko ostatné je v tej chvíli pre Vás totiž prázdne….. Hĺbka dier je veľmi hlboká….. neznesie povrchnosť…… a pokrytectvo… 

Budte k sebe úprimní,.. inak Vás to zvalcuje…. 

Existuje iba jediná pravda: Počúvajte Váš vnútorný hlas… experimentujte.. hrajte sa… a niekam Vás to dovedie…… 

Každý sme iný,.. jedinečný……. 

A každá takáto duša volá po vyjadrení a slobode……….. 

♧♧♧

Majte sa! 

Ak máte niečo radi – iba to robte……. Iná cesta neexistuje… 

A kreativita je naozaj nekonečná a nemá hranice……. (-: 

Užívajte si ju… 

A buďte sa ňu vďační…. 

Je to Váš obrovský nástroj, ako obohatiť seba,.. aj svet …

☆UFÓNICA KITY☆

Článok napísaný vo vlaku z krásnych hôr…………