¿Program skepsy¿

Sedela som v kaviarni, zasnená v mojej tradičnej kaviarenskej chvíľke……

„Tak čo..? Tie malé chatky vyzerajú skvele..!“… 

„Podľa mňa nič pre deti…“ 

„Počkaj, počkaj… deti sa predsa vždy na dovolenke prispôsobia..!“ 

„No to určite… len aby sme nemuseli ísť po dvoch dňoch domov..“ 

„Tak navrhni niečo lepšie… s takým rozpočtom ako som našiel ja…“ 

♧♧♧

Tento rozhovor sa nedalo nepočuť……

Partia chlapov sediaca pri mne –  vyberali dovolenku….

Všimla som si, že kým jeden chlapík bol veľmi aktívny a nadšený….. druhý mu to všetko hneď pokazil….. znegoval… pošliapal… znehodnotil… pritom sám nemal iný nápad……. Jeho ego bolo ale rozhodne väčšie ako u toho nadšeného chlapíka…..

Diagnóza: program skepsy…. 

Ak máte v sebe takýto program, .. čokoľvek čo bude zaujímavé –  sami pred sebou spochybníte…. vopred, … bez vyskúšania…… Zavrú sa tak všetky možnosti ……. 

Ľudia, ktorí disponujú týmto programom v hlave – zatvárajú možnosti nielen sebe,.. ale často aj svojim deťom,.. či blízkym alebo príbuzným, frustrujú okolie či priateľov… …. 

A nastáva frustrácia…… obojstranná..  vzťahy sú akési šedé…….

Ak sa nevieme nadchnúť, … stratili sme v sebe ŽIVOT SÁM…. 

My sami sme životom…. 

Ak sa nevieme TEŠIŤ, stratili sme RADOSŤ….. 

Niekedy si to ľudia s touto diagnózou vlastne ani neuvedomujú…. sú tak zablokovaní sami pred sebou, že to prenášajú do okolia… a ďalej zablokúvávajú iných… nevedome… tento šedý,.. veľmi obmedzujúci pohľad – sa stane pre ich život určujúci……. 

Preto aj na dovolenke vždy nájdu čosi – čo bude na prd…. 

Jednoducho takíto ľudia budú stále frfľať……….. 

Tento frfľošský program sa stane ich mantrou… 

Naplní ich život…….

Zbaviť sa programu skepsy si vyžaduje dlhšiu prácu…… 

Najskôr musíte o to stáť,.. že sa chcete zmeniť….. 

Musíte chcieť experimentovať.. a riskovať…….

Skočiť do svojich emócií nedokáže hneď každý….

Často sú to naučené modely z detstva….. stereotypy, ktoré sa nám vryli do DNA, dosť pod kožu…… 

Podvedomé vzorce určujú náš náhľad na život……. 

Keď som začala cestovať – až vtedy som dokázala vyjsť zo svojej bubliny. A verte mi, bolo to spočiatku bolestné a nekomfortné…. minimálna znalosť angličtiny,…. neistota, ktorá mnou dýchala uz na letisku….  

A potom… úplne iné vzorce ľudí, ktorých som stretla……  tu som zistila, aké tie moje nahľady sú obmedzené… 

Pamätám si na smiešnu historku…… 

V hoteli som vždy v kúpeľni jeden menší uterák dávala na zem, keď som vychádzala zo sprchy.. potrebovala som ho tam skrátka mať….. zakaždým ale uterák upratovačky vymenili a dali mi nový……. nechápala som, prečo to zakaždým robia…. 

Stalo sa to veľa krát,… až raz som uvidela tento nadpis: 

„Ak chcete vymeniť uteráky, dajte ich na zem…“ 

Bingooo! Vtedy mi to došlo… Kým pre mňa – bolo úplne normálne dať malý uteráčik na podlahu pred sprchu, aby som sa nešmykla…. – tu v hoteli to bol signál „VYMENIŤ UTERÁK“… 

A potom mi došla ešte jedna vec! 

V rámci stereotypov robíme presne takúto chybu v živote! 

Myslíme si, že to čo máme naučené – je normálne aj pre toho druhého… 

A tu vznikajú najväčšie omyly! 

Žijeme často tak zakorenení v tom, čo sme boli naučení – že sa už ani nedokážeme pozrieť na svet z iného pohľadu…. 

Chce to dlhodobý tréning…. Ale hlavne sa nepokúšajme upozorniť na tento program niekoho – kto o to absolútne nestojí… 

Ako hovorí Lazarev: je to jeho program a on sa ho musí najskôr chcieť zbaviť. Ak nie – žiaľ, je to iba jeho rozhodnutie …. 

Želám všetkým, aby boli otvorenými pre nové veci…… (-: 

Aby chceli nachádzať krásne a fascinujúce veci……. 

Ak duša nenachádza radosť, ak nemá túžbu – zrejme pomaly umiera..

☆Ufónica Kity☆

○UPOZORNENIE: TENTO TEXT NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ ANI VYUŽÍVANÝ PRE MEDIÁLNE ČI INÉ ÚČELY BEZ SÚHLASU AUTORKY○