03 mája ♡Povznášajúca Turandot je aj o nás♤

Pôsobivé zbory plné emócií…. orgazmický dramatický orchester, ktorý preniká do duše….

To je opera Turandot od Giacoma Pucciniho..

Talentovaného Pucciniho si všimlo nakladateľstvo Riccordi. Hneď druhá opera bola komponovaná na objednávku nakladateľstva Riccordi… Z Pucciniho súkromia je známe, že žil z vydatou ženou.  Oženil sa s ňou až po smrti jej manžela a spolu mali syna…. 

Turandot je posledná Pucciniho opera…. Puccini ju nedopísal celú. Hrávala sa dlho nedokončená. Záveru opery sa ujal jeho nasledovník,  jeho žiak. Ten podľa poznámok Pucciniho dokončil posledné 2 scény…  Konečná verzia opery však vznikla vraj v roku 2001.

Ako by však operu dokončil samotný Puccini – ostáva záhadou… Dal by jej tak silný a svetelný záver? Alebo by z nej urobil veľkolepú drámu…? 

Princezná Turandot dáva nápadníkom hádanky…. Kto neuhádne – čaká ho krutý trest. Sťatie hlavy…. A tak v roku tigra padne presne 13 hláv…. 

Opera Turandot má silný psychologický podtext. V srdci Turandot  drieme krivda .. táto krivda pochádza z minulosti..  jej pramatku muž priviedol do záhuby a veľmi trpela…. A preto Turandot po láske netúži. Akoby bola nahnevaná na všetkých mužov.. Algorytmus minulosti ostal v podvedomí silno zakorenený a nepustí ju ďalej.. Ona sama si tak lásku odopiera. Bojí sa straty slobody? Strach je silná emócia… Preto jej myseľ vymýšľa veľmi múdre hádanky… Princezná Turandot sa zdá byť chladná… V jej srdci♡ však drieme zatrpknutosť, krivda…. túžba po pomste… Ako sa v opere spieva: 

„V tomto kráľovstve pred 1000 rokmi zazvučal zúfalo jeden krik…
A tento krik sa predrel cez všetko, bol silný a ostrý.. utiekal sa do mojej duše a udomácnil sa tam.
Princezná Lou Ling.. sladká a kľudná… pramatka, .. ktorá vládla v čistej radosti – ticho a kľudne .. vždy sa postavila proti násiliu… dnes povstávaš vo mne….
ZBOR: To bolo vtedy, keď tatarský kráľ so svojimi zástavami sa postavil proti nám…
TURANDOT: V tom čase ako si všetci spomínate,… bolo cítiť veľa strachu… násilia.. a rinčanie zbraní… Kráľovstvo vyhralo!
Lou Ling bola unesená takým cudzím mužom ako si ty…
Až do momentu chladnej strašidelnej noci,.. kde jej čerstvý hlas stíchol…
Už storočia spí tato pramatka vo svojej veľkej hrobke…“ (preložené z partitúry)

♧♧♧

Táto opera v podstate rozpráva o rodových a generačných stereotypoch… Často opakujeme vzorce svojich rodičov. Veľa krát  je to dokonca hlbšie ako si myslíme.. A aby sme „chyby“ už nedajbože neopakovali – tak sa o nové skúsenosti ani nepokúsime…. Z opatrnosti..? Či zo strachu..? Takto sa síce nesklameme,.. ale ani nič nové nenaučíme… 

Je to zvláštne.. sme často zbabelci. Sami pred sebou… 

Budeme riskovať? Alebo ostaneme chladní ako Turandot vo svojich začiatkoch? Staneme sa zatrpknutými? Budeme chladné beštie plné potlačeného hnevu,…? Alebo prekonáme svoj strach? 

Opera pokračuje… Nakoniec sa objaví kalif, ktorý Turandot prekukne. Nielenže uhádne jej hádanky,.. on jej rozochveje bozkom srdce… ♡

„SOM STRATENÁ…“, spieva Turandot… 

„LEN V BOZKU SA SKRÝVA BLAŽENOSŤ..“, spieva jej záchranca…. 

„VYHRÁM, ČI PREHRÁM..? PREHRALA SOM…“, konštatuje Turandot… 

Prečo..? Preto, že prejavila cit a slzy? Aj v dnešnej dobe sa témy nemenia. Cítime sa slabí,.. ak ukážeme krehkosť… Sme slabí? Prehrali sme..? Nie. Len sme ukázali svoju zraniteľnosť. Plač je zdrojom sily… A tak – ako si myslí Turandot, že slzami a prejavením zraniteľnosti prehrala – často si to myslíme tiež…..

Preto sme navonok často krutí a chladní ako princezná Turandot. Už len tým, že sme často  ľahostajní k veciam, ktoré sa dejú naokolo nás…. Nechceme ich vidieť.. A tak hráme často naozaj dobré herecké výkony.

Chýba nám autenticita. Človečina. Mnoho ľudí nenachádza v spoločnosti to krehké,.. ľudské…….. A tak emocionálne tvrdneme. Budeme ako Turandot? Alebo pochopíme, že prejavením zraniteľnosti sa stávame víťazmi, otvoríme bránu do srdca a vpustíme do nej Svetlo. Bez otázky „ČO BUDE ĎALEJ..?“

Je to výzva.. A je na nás – ako sa s tým popasujeme. Je to náročné hlavne vo vzťahoch partnerských…. 

Ale kto nevyskúša, nevie čo je láska…. Znie to ako klišé. Ale tak, ako Turandot spoznáva silu v bozku blaženosti so svojim hrdinom – dochádzame nakoniec k poznaniu, že láska dáva silu…. Sme nastavení na zdieľanie… Dvaja majú väčšiu silu. Aj preto, že sú čímsi tajomným spojení… Je to akási pavučina, ktorá nás spája s inou bytosťou… A aj cez prekážky je tam závan Svetla. To nám dáva silu. „To“ – tá nádej – to je to podstatné. 

„ČO TI DÁVA SILU….?“.. pýta sa na pohľad chladná Turandot ženy, ktorú umučia kvôli hlavnému hrdinovi…. 

„LEN LÁSKA MI DÁVA SILU...“,.. spieva Lin a zomiera….. 

Hlavný hrdina nakoniec Turandot nastavuje zrkadlo. Tento krát jej on dáva hádanku.

„AKÉ JE MOJE MENO..? Ak sa ho do rána nedozvieš – budeš moja… „

Turandot zmanipuluje ľudí.. Ak sa to nedozvedia – pomrú….. 

Zrkadlenie sa hlavnému hrdinovi dokonalo podarí. A Turandot začína byť bezradná…… 

Poslednú scénu z Turandot dopísal Luciano Berio v roku 2001. Ostáva záhadou a otázkou – čo by s poslednou scénou Turandot urobil samotný tvorca tejto majstrovskej opery – Puccini. Na poslednej scéne sa zmena prejavuje aj trochu po hudobnej stránke. Objavujú sa síce podobné témy, Nessum Dorma nakoniec zaznie aj na záver…… Ale akoby aj dej opery bol trošku statickejší. Duch Pucciniho jednoducho na konci tak či onak chýba. Je tam, aj nie je…… 

„ODHALIL SI ZÁVOJOM TELO, ALE NIE DUŠU..“,.. spieva v poslednej scéne Turandot… 

„DUŠA JE ĎALEKO .. TELO JE BLÍZKO.. UŽ CÍTIM TVOJ DOTYK.. LEN BOZK ŤA  DOVEDIE K BLAŽENOSTI…“,.. zdráha sa hlavny hrdina príbehu… 

Po bozku je Turandot „stratená“…. Je zmätená…. Akoby to nebola ona….. 

A takí sme často my…. Na začiatku sme zbabelci… Často nám len bolesť zatieňuje myseľ,.. aj srdce…..  A potom sa všetko mení ako v divokej rieke. Stabilita v našich životoch – tak či onak nie je možná. A to je zároveň aj krásne…. 

Známa ária „Nessum Dorma“ je oslavou lásky a života…. Často sa spieva na rôznych podujatiach samostatne, diváci pritom prichádzajú o kontext… Idea lásky a zároveň víťazstva…. Svetla..

Mohutné vibrácie na konci opery Vás možno dovedú aj k slzám……. 

Spev a celkovo hudba má očistnú funkciu…

Hlavne burácajúci orchester so zbormi prináša určité vibrácie.

Často si na opere či koncerte spomeniem na sluchovo postihnutých. Vnímajú hudbu na základe práve týchto vibrácií….. Ak počujete túto povznášajúcu hudbu naživo – sú to naozaj mohutné vlny.

V jednu chvíľu telo cíti eufóriu, v jednu chvíľu sa na povrch derú slzy…. Oboje je v poriadku…. Aj v slzách sa skrýva šťastie(-:

A možno sa tak prirodzene uvoľňujú určité emocionálne obsahy…  Som si istá!

Hudba a konkrétne opera –  je podceňovaný fenomén….. 

Tak trochu Vás dostane do iného sveta…… ♤♡♧

Prežiari dušu.. čosi vo Vás zmení… očistí…. dodá energiu…. 

Tak čo..? Idete do toho…? Operná sezóna končí na konci júna…… 

(-: 

Majte sa.. A občas zájdite do sveta opery… Je očisťujúci…. a dáva krídla……. 

☆UFÓNICA KITY☆

○UPOZORNENIE: TENTO TEXT NESMIE BYŤ KOPÍROVANÝ ANI VYUŽÍVANÝ NA KOMERČNÉ ČI INÉ ÚČELY – BEZ SÚHLASU AUTORKY○